Táto fotografia zachytáva všetok majestát, silu a čistý chaos, ktoré sa spájajú s najväčším sťahovaním zvierat na svete,“ hovorí profesionálny podmorský fotograf Alexis Rosenfeld, „a náš kameraman Steven je priamo uprostred toho všetkého.“
Alexis toto sťahovanie dokumentuje už od júna 2023 pod názvom The Great River of Life (Veľká rieka života). „Ide o štvormesačnú expedíciu rozloženú na dva roky, ktorú podnikám s organizáciami 1 OCEAN a UNESCO,“ vysvetľuje, „a jej stredobodom je najväčší pohyb organizmov na planéte. Každoročne sa stovky žralokov a veľrýb, desaťtisíce delfínov a státisíce vtákov vydávajú do divokejších častí Južnej Afriky za korisťou v podobe miliárd sardiniek. Naším cieľom je zvýšiť povedomie o hrozbách vyplývajúcich pre biodiverzitu pomocou našich fotografických a filmárskych schopností.“
Ide o fyzicky aj technicky náročnú úlohu. „Ako môžete vidieť, Stevena sprevádzajú dve suly biele, ktoré síce pôsobia dosť nevrlo, no v skutočnosti si tam iba hľadajú niečo pod zub,“ hovorí Alexis s úsmevom. „Na týchto krmoviskách však nájdete aj veľa žralokov a delfínov pohybujúcich sa neuveriteľnou rýchlosťou. Podmienky na potápanie sú tu náročné vzhľadom na silné prúdy, množstvo zvierat a bláznivú atmosféru. Ak do vás narazí veľryba, môže vás vážne poraniť, preto sme pod vodou vždy obozretní, pracujeme vo dvojiciach a dávame na seba navzájom pozor.“
„Je to náročné aj z fotografického hľadiska,“ pokračuje, „pretože všetok ten pohyb prebieha pri veľmi slabom svetle. Musíte preto zvýšiť hodnotu ISO v snahe získať rýchlosť uzávierky, ktorá je dosť vysoká na to, aby zabránila rozmazaniu. V tomto prípade sme mali citlivosť ISO 1000 a rýchlosť uzávierky 1/1000 sekundy. Podmorskí fotografi v takýchto podmienkach často pridávajú umelé svetlo, ale vzhľadom na množstvo aktivity je vo vode veľa suspenzie, takže s bleskom alebo LED svetlom uvidíte iba hmlu.“
„Keď snímam manuálne a zachovávam vysokú rýchlosť uzávierky, ovládam expozíciu pomocou clony,“ vyhlasuje, „ktorú otváram alebo zatváram podľa množstva slnečného svetla alebo vertikálneho sklonu fotoaparátu. Pri pohybe smerom nadol clonu otvorím, aby dovnútra preniklo viac svetla, ale inak ju nechávam zatvorenú. Táto snímka nevznikla ďaleko od hladiny, a preto si Steven, vtáky aj bublinky vďaka nastaveniu clony f/10 zachovávajú ostrosť.“
Bolo dôležité zachovať hlboké sústredenie,“ hovorí Alexis, pretože Stevenova prítomnosť je na snímke silnou naratívnou zložkou. „V danej chvíli sa stáva svedkom výnimočného javu. Našou úlohou je to odfotografovať a nafilmovať, aby sme sprostredkovali určité posolstvo, no vždy s úctou a zodpovednosťou.“
„Takáto fotografia,“ dodáva na záver, „je výsledkom schopností potápača, anticipácie, technických zručností a výberu vybavenia. Ešte pred niekoľkými rokmi by som takúto fotografiu zachytiť nedokázal, pretože skrátka neexistovala technológia schopná snímať tak čisto pri vysokých hodnotách ISO alebo zaostrovať tak presne v podmienkach pod vodou. Tieto zábery potrebujeme na to, aby sme zvýšili povedomie o hroziacom riziku vyhynutia druhov. A s fotoaparátmi ako Sony Alpha 1 je dnes možné všetko.“
Pod hladinou sa ukrýva ďalší svet: môj svet, kde všetko vyzerá ako z rozprávky a vyráža vám dych.