Počas celej histórie boli umelci fascinovaní Alpami. Najznámejšie pohorie Európy sa tiahne v dĺžke približne 1 200 km od Nice na západnom konci až po Terst a Viedeň na východe a strmo sa týči nad Monakom, Francúzskom, Švajčiarskom, Talianskom, Lichtenštajnskom, Nemeckom, Rakúskom a Slovinskom. Túto vášeň zdieľa aj špecialista na horskú krajinu Maciej Pesko. „Ticho Álp upokojuje dušu, ale každý pohľad na vrcholky vám tiež zrýchli pulz,“ hovorí. „Sú to miesta, ktoré inšpirujú pokoru a úžas – cítite sa ako hosť v prítomnosti niečoho väčšieho.“

Ako veterán mnohých lokalít v tomto pohorí, vrátane „ostrých, vertikálnych vápencových Dolomitov, divokej prírody a prirodzenej drsnosti Julských Álp a harmónie medzi divokou prírodou a ľudskou prítomnosťou v rakúskych Alpách“, až nedávno, vo švajčiarskych a francúzskych Alpách, si podľa vlastných slov uvedomil skutočnú majestátnosť týchto končín. „V týchto oblastiach,“ žiarivo sa usmieva, „sú ostré žulové vrcholy, svieže zelené údolia, ľadovce klesajúce priamo do alpských jazier... ohromujú svojou rozmanitosťou.“ Ako teda zachytáva dramatickosť a energiu svojím fotoaparátom? „Prvým krokom je uvedomiť si, že hory sú nepredvídateľné,“ vysvetľuje Maciej. „Sú to miesta, kde sa svetlo môže zmeniť v okamihu a počasie môže napísať úplne nový scenár. Sú rovnako náročné z fotografického hľadiska, ako aj z fyzického.“ Odpoveďou je podľa neho „trpezlivosť a otvorenosť. Hory vás budú viesť – stačí len čakať na svetlo, ktoré odhalí ich charakter.“

„Z technického hľadiska pomáha myslieť vo vrstvách,“ pokračuje, „s popredím, strednou vrstvou a pozadím. To vytvára hĺbku, rovnako ako vedenie pohľadu hlbšie do záberu pomocou chodníkov, hrebeňov alebo potokov. Dôležité je aj načasovanie, pretože hory často odhaľujú svoju pravú povahu pri východe a západe slnka, keď svetlo zvýrazňuje ich textúru, kontrast je mäkší a mraky alebo hmla zjednodušujú ich tvar alebo zdôrazňujú ich výšku.“ Pri fotografovaní fotoaparátom Sony Alpha 6700 tri z jeho nedávnych obľúbených fotografií zdôrazňujú rôzne techniky a výber objektívov. Prvá, „obrázok vrcholu Mont Blancu týčiaceho sa nad kvetmi farebného vresu, je plná kontrastov,“ hovorí. „Tu som využil široký uhol objektívu Sony E 11 mm f/1,8, aby som dodal hĺbku a vtiahol diváka do scény, ako aj režim stupňovania zaostrenia fotoaparátu Alpha 6700, ktorý mi umožnil vytvoriť snímku, ktorá je dokonale ostrá odpredu až dozadu.“

Druhá fotografia zachytáva Matterhorn za súmraku. „Tu bolo kľúčové svetlo,“ vysvetľuje Maciej. „Len pár minút po západe slnka posledné lúče zafarbili vrchol do červena. Expozícia musela byť presne taká, aby zachytila jemný lesk bez straty detailov v tmavnúcej doline pod vrcholom, takže som použil automatické stupňovanie expozície fotoaparátu, aby som sa uistil, že sa nestratí žiadna tonalita.“

Tretia fotografia zachytáva alpský les zahalený hmlou. „Ide tu o atmosféru daždivého dňa v horách,“ vysvetľuje. „Oblaky zakrývali blízke vrcholy, ale zachytil som perfektný okamih, keď sa dostatočne rozostúpili, aby odhalili prirodzené kontúry horského svahu a jeho jemné tónové prechody. Tentoraz som použil objektív Sony E PZ 18-105 mm f/4 G OSS s ohniskovou vzdialenosťou 105 mm, ktorá umožňuje izolovať fragment krajiny a zdôrazniť náladu.“

Kombinácia týchto objektívov „ponúka v horách obrovskú flexibilitu“, pokračuje Maciej. Objektív s ohniskovou vzdialenosťou 11 mm mi umožňuje zachytiť široké zábery a zahrnúť popredie, čím dodávam pocit priestoru a rozmeru, ale kľúčová je vedomá kompozícia. Musíte sa uistiť, že máte silné popredie, ktoré vedie diváka, a objektív by sa mal používať v čo najväčšej rovine, inak môžu obrázky pôsobiť neprirodzene. Objektív 18 – 105 mm mi umožňuje uprednostniť vzdialené detaily, ako je svetlo na vrchole alebo textúra ľadovca, a zároveň kreatívne komprimovať vrstvy. Spolu pokrývajú prakticky všetky moje potreby.“ Fotoaparát Alpha 6700 sa medzitým stal Maciejovou prvou voľbou pre fotografovanie v horách. „Okrem režimov, ktoré som už spomenul, milujem rýchlosť a presnosť jeho automatického zaostrovania, čo pri rýchlo sa meniacom osvetlení robí obrovský rozdiel,“ vysvetľuje. „A kvalita obrazu je úžasná, aj pri vyšších hodnotách ISO, ktoré často potrebujem v náročných svetelných podmienkach.“

„Veľkosť fotoaparátu je tiež skutočnou výhodou,“ pokračuje Maciej. „Menšie telo znamená menšiu váhu v batohu a každý gram sa počíta, keď hodiny stúpate nahor so všetkým ostatným vybavením, zásobami a bezpečnostnou výbavou. Ale podľa mojich skúseností menšia veľkosť nikdy neznamená zhoršenie výsledkov. V skutočnosti otvára možnosti, ktoré by inak boli nedosiahnuteľné. Podľa môjho názoru je to naozaj skvelý kus výbavy.“ S ďalšími výletmi do Álp Maciej cíti, ako sa jeho spojenie s horami stále prehlbuje. „Ako všetci fotografi krajiniek, aj ja chcem zachytiť hory v klasických záberoch ako z pohľadníc, ale chcem ich tiež študovať osobnejším spôsobom. Chcem stráviť viac času pod každým vrcholom a spoznať jeho charakter. A teraz mám na to perfektný fotoaparát a objektívy.“