Napínavé okamihy

„Podľa mňa ku kľúčovým súčastiam fotografie patrí čas, načasovanie a nadčasovosť,“ prezradil Daniel Ronnback a najviac sa toto jeho presvedčenie odráža v jeho poslednom projekte zameranom na nórske súostrovie Lofoty. Daniel sa v rámci tohto dobrodružstva vyšplhal v lete aj v zime na jedny z najvyšších vrchov súostrovia, vďaka čomu na vlastnej koži zažil zmeny v krajine.

„Zatiaľ čo v zime sú ostrovy a hory takmer monotónne, v lete ich zaleje nádherná zelená, červená a zlatá farba,“ vysvetľuje.

Ako vlastne vnímame čas? Pravdepodobne iba z ľudskej perspektívy. Preto v Danielových snímkach vždy nájdete ľudí, ktorí tieto nádherné scény dopĺňajú o kontext. Niekedy je v zábere on sám, inokedy niekto iný, no vždy v ňom nájdete človeka, ktorý pomáha vyrozprávať príbeh, umožňuje divákovi uvedomiť si veľkosť daného miesta a predstaviť si, ako tam stojí on.

Daniel tieto postavy starostlivo komponuje do svojich záberov. Ich umiestnenie „do čistých oblastí alebo oproti svetu mi umožňuje vytvoriť kontrast a želaný účinok. Zároveň využívam doplňujúce sa farby, čím pútam divákovu pozornosť. Čím je postava pred očarujúcou krajinou výraznejšia, tým väčší emocionálny vplyv to môže mať na diváka. Príkladom je snímka siluety lezca na vrchole hory, ktorá vo vás vyvolá pocit adrenalínu.“

Avšak nejde len o kompozíciu, Daniel sa tiež spolieha na svoju výbavu radu Alpha, ktorá sa stará o to, aby bolo zaostrenie na objekty vždy dokonalé. „Viem, aké dobré to zaostrovanie naozaj je, takže mi stačí jednoducho zamieriť na osobu a spoľahnúť sa naň,“ povedal Daniel. „Vďaka tomu môžem prekonávať samého seba, ísť vyššie a sústrediť sa na kompozíciu a prostredie.“

Keďže čas neustále plynie, načasovanie hrá dôležitú úlohu. Daniel si všetky svoje cesty starostlivo plánuje, aby sa dostal na miesto v správnom čase a za správneho počasia. „Ak chcete mať dosť času na zachytenie týchto snímok, vaša príprava musí byť dôkladná,“ povedal. „Všetko si zapisujem do mapy,“ pokračuje, „aby som vedel, koľko mi bude trvať prejsť z jedného miesta na druhé či vystúpiť na vyhliadku. Tiež si zisťujem, kde bude slnko vychádzať, prípadne zapadať. V neposlednom rade si pozerám dennú predpoveď a až potom si môžem povedať: ‚Toto ráno sa mi tam bude snímať najlepšie.‘“

Daniel vysvetľuje: „Váha a množstvo výbavy hrá dôležitú úlohu vo výstupe na dané miesta a ich snímanie. Pri projekte Lofoty som snímal fotoaparátom α9, no používam aj fotoaparát α7R III. Dizajn oboch vyhovuje môjmu štýlu snímania. Pre mňa je naozaj dôležité brávať so sebou toho čo najmenej a rýchlo sa presúvať. Na výstup so sebou väčšinou vezmem jedno telo s objektívom. Navyše fotoaparáty radu Alpha sú také ľahké a malé, že sa mi všetko zmestí do malej tašky na fotoaparát v ruksaku. Tiež veľa vydržia, takže sa o ne nemusím báť ani pri lyžovaní. A ak náhodou spadnem alebo fotoaparát pustím na zem, nič sa nestane.“

„Keď prejdete všetky tie kilometre a trafíte načasovanie, kvalita obrazu radu Alpha vás tiež nesklame,“ povedal Daniel. „Najviac ma ohromil dynamický rozsah snímača. Máte obrovský priestor na upravovanie, takže ak je snímka trochu preexponovaná, vaše načasovanie a práca nevyjde nazmar. A potom je tu to obrovské rozlíšenie, vďaka ktorému môžem orezať osobu na okraji záberu a stále mi zostane veľká snímka.“

„Na každom mieste sa nájdu nestarnúce výhľady,“ pokračuje, „a my cez ne len preletíme. Súostrovie Lofoty v sebe spája jedinečný kontrast medzi morom, jazerami a horami, ktoré rastú priamo z vody, čo je podľa mňa krásne zachytené na tejto fotografii. Zakaždým ide o jedinečný zážitok a vždy ma tam niečo prekvapí. Preto sa tam ešte plánujem vrátiť a vyjsť ešte vyššie a ďalej, aby som objavil nové zaujímavé miesta na fotografovanie. Vždy to tam stojí za to.“