Race Across America je náročné vytrvalostné cyklistické podujatie, ktoré účastníkov doženie až na hranicu možností. Hoci sa trať mení, vždy smeruje zo západného k východnému pobrežiu naprieč celým kontinentom, pričom začína v Kalifornii pri Pacifiku a končí v Marylande pri Atlantiku. Náročná však nie je iba dĺžka týchto pretekov. Na rozdiel od mnohých iných cestných podujatí neexistujú žiadne etapy, iba brutálna a neľútostná časovka.

Len málokto si dokáže predstaviť, že sa na takomto podujatí zúčastní. Čo má však hovoriť fotograf na kľukatej trase vedúcej od horúceho mora cez mierne lesy až po hory dosahujúce výšku 3 000 metrov? Práve to však absolvoval Bertrand Beranger, ktorému sa podarilo zachytiť niektoré z kľúčových okamihov týchto pretekov so súťažiacim Jeanom-Lucom Perezom.

„Našťastie pri fotení rád vystupujem z komfortnej zóny,“ smeje sa Bertrand, „a aj keď sa moje športové fotografie veľmi líšia od mojich architektonických a pouličných záberov, nájdu sa medzi nimi paralely.“ Koniec koncov, šport aj fotografovanie sú o sebazdokonaľovaní a tvoriví jedinci vždy obľubujú nové zážitky a zručnosti.

Podujatia ako Race Across America trvajú viac dní a prechádzajú rôznymi prostrediami, preto ide o dokonalú príležitosť na skúšanie rôznych techník. „Rozhodne pri nich dochádza k prelínaniu športovej, dokumentárnej a krajinnej fotografie. Pre mňa bolo dôležité zachytiť ucelený príbeh týchto pretekov a zasadiť ho do širšieho ako iba športového kontextu.“

„Mohol som vlastne iba fotiť ľudí na bicykloch, čo by síce nebolo nudné, no mňa láka skôr širší kontext a celkový obraz. Tým pre mňa boli zábery Jean-Luca v úchvatných prostrediach, ktoré som sa snažil snímať s väčšou hĺbkou poľa, než akú bežne vidno na športových záberoch, aby som ukázal krajinu alebo dokonca vplyvy na jeho telo a myseľ, keď som sa priblížil ešte viac.“

Tento cestovateľský prístup je dokonale zreteľný na Bertrandových snímkach Jean-Luca počas krátkych okamihov oddychu. „Tieto zábery sú úprimné a zmysluplné. Na cestách predvádza hrdinské skutky a v týchto chvíľach vidíme jeho ľudskú stránku. Na úplné pochopenie nestačí iba vidieť nádherné telefotografické zábery, ako bicykluje na rozmazanom pozadí. Musíme vidieť aj to, čo príde potom – plač a krik, napätie na tvári strhanej neľútostnými pretekmi.“

Keďže sám používa Sony Alpha 1 a FE 24 mm f/1,4, „zábery ako tieto sú dôvodom, prečo pri športových a dokumentárnych foteniach rád používam širokouhlé objektívy. Často totiž platí, že čím bližšie sa nachádzate, tým lepšiu predstavu máte o emóciách a celkovom kontexte,“ vysvetľuje Bertrand. „Alpha 1 si vďaka funkcii automatického zaostrovania na oči dokáže v podobných situáciách skvele poradiť a v kombinácii s výkonom pri vysokej hodnote ISO a objektívmi môžete v podstate fotiť aj potme. Veľmi dôležitý je pre mňa aj objektív FE 16 – 35 mm f/2,8, ktorý je prispôsobivý a rýchly, čo je na cestách výhoda.

Aj keď Bertrand používa dlhšie objektívy, ako napríklad FE 70 – 200 mm f/2,8, stále sa snaží svojimi snímkami poukazovať na realistickú stránku vytrvalostných pretekov, preto ich ukazuje v celej šírke. „Ide o súťaž na otvorenej ceste – nezatvárajú kvôli nej diaľnice. Zdrojom nebezpečenstva sú kamióny, znečistenie a cesty, ktoré nie sú prispôsobené pre cyklistov. To všetko som chcel zachytiť do jednej scény, preto som musel predbehnúť mediálne auto, čakať až do poslednej minúty a potom vybehnúť na cestu, aby sa mi podaril priamy záber.“

„Ak niekedy existoval fotoaparát ako stvorený na podobný projekt, je to práve Sony Alpha 1,“ tvrdí Bertrand. „Kedysi som musel na kombinovanie športovej, dokumentárnej a krajinnej fotografie používať Alpha 9 aj Alpha 7R IV , ale tento model zvládne všetko. A všetka tá sila sa ukrýva v malom a ľahkom tele.“

„K spomínaným výkonným funkciám fotoaparátu Alpha 1 patrí úžasný snímač, tichá uzávierka a snímková frekvencia. Tie sú pre mňa dôležité pri kombinovaní rôznych techník. Potrebujem vysokú snímkovú frekvenciu bez výpadkov na zhotovovanie akčných záberov. Keď máte na každú fotku iba niekoľko minút, potrebujete čo najviac snímok za sekundu a čo najvyššie rozlíšenie.

„Keď sa nad tým teraz zamyslím, bol to zrejme projekt, pri ktorom som sa toho naučil najviac, a to tak z osobného, ako aj z profesijného hľadiska,“ dodáva Bertrand na záver. Samozrejme, že to nie je nič v porovnaní s tým, čo musia prekonať športovci ako Jean-Luc, ale pre fotografa je to neuveriteľne náročná skúsenosť – byť stále v pohybe, takmer bez spánku a snažiť sa rovným dielom o presnosť aj tvorivosť. Myslím, že bez pomocníka ako Sony Alpha 1 by to bolo takmer nemožné.“

„Predovšetkým však pre mňa bolo fotenie tohto chlapíka, ktorý predvádza superhrdinské kúsky, maximálne inšpiratívne. Zmenilo to môj pohľad na to, čo človek dokáže, a ak si udržím aspoň zlomok z jeho energie a odhodlania, budem mať dostatočnú motiváciu na to, aby som sa zlepšoval.“