Môže sa to zdať ako samozrejmosť, ale podľa mňa asi tou najdôležitejšou vecou pri fotografovaní života v prírode je, aby ste pre to boli zapálení. Milujem fotografovanie veľkých afrických mačkovitých šeliem. Ich správanie ma fascinuje a ich fotografovanie je zaujímavé. A, samozrejme, je neskutočne nádherné, keď ich môžem zachytiť v prirodzenom prostredí. Tu je niekoľko základných tipov, ktoré by som dal každému, kto chce snímať výnimočné zábery v divočine.

Poznajte svoj objekt

Ak chcete vytvárať pôsobivé snímky, musíte svoje objekty poznať. Trávim nespočetné množstvo hodín spoznávaním správania rozličných mačkovitých šeliem. Väčšinou sledujem len jednu či dve, aby som pochopil ich individuálne chovanie.

Raz som napríklad niekoľko dní sledoval leoparda, ktorý prišiel o ľavé oko. Vtedy sme si uvedomili, že slabý zrak mu znemožňuje loviť, a aby sa nakŕmil, kradol zdochliny iným leopardom. Keď sledujete len jedného alebo dvoch jedincov, môžete im skutočne porozumieť a rozpovedať celý ich príbeh.

Buďte trpezliví a rozhodní

Každý deň je iný a stať sa môže čokoľvek. Z kempu odchádzam vždy skoro ráno, ešte pred východom slnka, a vždy sa najskôr snažím nájsť stopy zvierat, ktoré sledujeme. Niekedy sa vám nepodarí nájsť žiadne, no namiesto nich narazíte na znamenia, ktoré musíte pozorovať a počúvať. Možno počujete paviány, ktoré na seba volajú, alebo ste našli podivne tiché miesto – ide o znamenie, že by neďaleko mohol byť predátor. Musíte vnímať všetko – stopy, znamenia, zvuky, pachy.

Najlepšie svetlo je hneď ráno počas takzvanej zlatej hodiny. Keďže v Afrike je svetlo tvrdé, musíte byť naozaj pripravení snímať už počas týchto prvých pár hodín. Keď ráno odídete a nedarí sa vám nájsť žiadne stopy ani znamenia, musíte sa rozhodnúť. Buď sa zastavíte a pokúsite sa využiť skvelé svetlo na fotografovanie slonov, alebo zotrváte s vedomím, že o to najlepšie svetlo možno prídete. Musíte urobiť zásadné rozhodnutie.

Rozhodnite sa, čo chcete snímať, skôr ako začnete

Zvyknem snímať v režime úplnej manuálnej expozície. Je dôležité vedieť, aký obraz chcete zachytiť, skôr ako sa vôbec pozriete do hľadáčika. Takto nasnímate menej fotografií, pretože presne viete, čo chcete zachytiť, a necvakáte zbytočne spúšťou.

Elektronický hľadáčik fotoaparátov α9 a α7R III od spoločnosti Sony využívam na to, aby som už vo fotoaparáte dokázal vytvoriť snímku, ktorá sa čo najviac priblíži požadovanej finálnej verzii. Zvyknem však klásť väčší dôraz na svetlé oblasti, pretože viem, že snímku môžem podexponovať, čím získam skvele vyzerajúcu oblohu, a tiene v snímke vo formáte RAW potlačím pri úprave. Oba moje fotoaparáty radu Alpha disponujú snímačmi ponúkajúcimi dynamický rozsah, ktorý mi to umožňuje.

Objektív a výber objektu

Mám šťastie, že môžem používať fotoaparát α9 a dva fotoaparáty α7R III od spoločnosti Sony. Fotoaparát α9 kombinujem s držadlom batérie, ktoré ho pomáha udržať v rovnováhe a stabilný, keďže väčšinou používam objektív 400 mm f/2,8 G Master a niekedy 1,4x telekonvertor. Vďaka tomu môžem snímať portréty objektov a pritom ich nerušiť. Jedným z kľúčových faktorov pri zachytávaní dobrých záberov je nerušiť snímaný objekt. Preto je tichá uzávierka mojej výbavy Alpha tiež úžasnou funkciou.

Mojou ďalšou radou týkajúcou sa objektívov je, že menej je často viac. Mnohí ľudia majú tašky plné objektívov a je pre nich preto ťažšie rozhodnúť sa, ktorý použiť. Ja používam objektív 70 – 200 mm f/2,8 GM na širokouhlejšie zábery a 400 mm f/2,8 na telefotografické zábery. Na druhom fotoaparáte mám nasadený objektív 24 – 105 mm. Navyše nosenie nepotrebných objektívov a vybavenia v spaľujúcej horúčave je tým posledným, čo potrebujete, preto takmer vždy fotím bez statívu, aby som sa mohol voľne pohybovať.

Kompozícia

Rád najskôr vždy zaujmem pozíciu, v ktorej sa dostanem na úroveň očí mačkovitej šelmy, prípadne pod ňu, čím získam skvelú perspektívu na rozpovedanie jej príbehu. Pokiaľ ide o samotnú kompozíciu, vyhovujú mi klasické pravidlá. Používam elektronický hľadáčik, kde si zobrazím tretinovú mriežku, a tiež hľadám dobré diagonálne vodiace čiary, ktoré pritiahnu zrak k objektu. Podľa mňa je dôležité vytvoriť v snímke hĺbku – mať popredie, objekt a pozadie, pretože tak môžete objekt umiestniť do kontextu jeho vlastného prostredia, ako aj pritiahnuť naň pozornosť.

Ak však cítite, že by ste pravidlo kompozície mali porušiť, jednoducho verte svojmu úsudku a choďte do toho – všetko sa mení tak rýchlo, že nemusíte dostať ďalšiu šancu.