Uvedené grafy začínajú na pôvodných analógových zvukových vlnách a ilustrujú nízku vzorkovaciu frekvenciu kompaktných diskov v porovnaní s vyššou frekvenciou, ktorá sa používa na záznam zvuku vo vysokom rozlíšení. Neexistuje jednotný štandard pre zvuk vo vysokom rozlíšení, ale najčastejšie sa používajú špecifikácie 24 bitov/96 kHz (3,2-násobne väčší prenos údajov ako pri CD) a 24 bitov/192 kHz (6,5-násobne väčší prenos údajov ako pri CD).