Živé portréty

„Som známa veľmi tmavými snímkami, ktoré neobsahujú príliš veľa farieb,“ hovorí britská portrétna fotografka Hannah Couzensová. Hannah nedávno zhotovila sériu výrazných portrétov pomocou fotoaparátu Sony Alpha 1 II a objektívu FE 85 mm f/1,4 GM II, kde oblečenie každého objektu ladilo so živými farbami v pozadí. „Mnohé z mojich fotografií sú vlastne desaturované, preto som chcela urobiť niečo na opačnej strane tohto spektra.“

Hannah si celé fotenie zabezpečila sama, a to vrátane výberu modelov a modeliek, oblečenia a farby pozadia. „Ľudia majú buď teplý, alebo studený odtieň pokožky. Pri výbere pozadia som musela zohľadniť aj farbu ich vlasov a očí. Je to veľmi zaujímavý experiment, pretože musíte mať stále rovnaké osvetlenie a po zmene farby pozadia zistíte, ako to vplýva na portrét.“

Technika spájania farieb, kde oblečenie objektu ladí s pozadím, je v priamom rozpore s konvenčnými portrétnymi radami na oddelenie objektu od pozadia pomocou kontrastnej alebo doplnkovej farby. „To vám vždy našepkáva inštinkt, najmä keď ešte len začínate,“ hovorí Hannah, „ale mne sa zdá, že ak sú tieto farby rovnaké, priťahuje to viac pozornosti k samotnej osobe a jej tvári. Všetko ostatné na snímke ustupuje do pozadia.“

Pri takomto spájaní farieb panuje mylná predstava, že objekt skrátka splynie s pozadím. Existujú však aj iné metódy ako farba, ktoré pomôžu objekt oddeliť od pozadia – napríklad svetlo. Hannah to zvláda vynikajúco vďaka kombinácii svetiel na objektoch aj v pozadí. Okrem hlavného beauty dishu, ktorý objekt nasvietil, použila aj dva úzke softboxy po stranách objektu. „Na týchto softboxoch boli mriežky, takže svetlo sa sústredilo na objekte a neprelievalo sa do pozadia. Chcela som docieliť veľmi jemné nasvietenie okolo tváre, vlasov a oblečenia objektu. Svetlá boli veľmi slabé a pridávali len toľko osvetlenia, aby vyzdvihli objekt na pozadí.“

Posledné svetlo, ktoré Hannah použila, predstavuje praktickú radu na vytvorenie živej sýtosti farieb v pozadí. „Svetlo je na každej snímke umiestnené za objektom, aby osvetľovalo pozadie. Ja som na svetlo nasadila farebnú fóliu, ktorá sa zhodovala s farbou pozadia. Zabránila som tým zaplaveniu celej scény bielym svetlom, znížila som riziko výskytu prepálených miest a zároveň som pozadiu dodala sýtosť.“

Pri tomto fotení Hannah prvýkrát použila objektív Sony 85 mm f/1,4 GM II. „Pôvodne som si myslela, že pôjde o sériu záberov hláv,“ vysvetľuje. „Keď som však uvidela prvý objekt a celkovú kompozíciu, uvedomila som si, že lepšie budú širšie zábery. Mnohí fotografi by v tej chvíli možno prešli na 50 mm objektív, ja som však mala dosť miesta na to, aby som trochu cúvla a pokračovala vo fotení. Páči sa mi, ako 85 mm objektív zaplní snímku a umožňuje mi zachytiť nielen hlavu, ale zhotoviť aj širší záber zo strednej vzdialenosti. Vďaka tomu vidno trochu viac z pozadia, no osoba na snímke je stále stredobodom pozornosti.“

Hannah pri portrétnej fotografii už roky siaha po pôvodnom 85 mm objektíve GM a pri práci s novým objektívom si všimla rozdiel. „Nemyslela som si, že zaostrovanie môže byť ešte rýchlejšie ako v originálnej verzii, ale je neskutočne presné a rýchle! Ten objektív je ľahší, skvele padne do ruky a jednoducho sa ovláda. Keďže sa pri fotení zvyknem k objektom dosť priblížiť, dávam si pozor na skreslenie. Chcem, aby moje portréty vyzerali čo najvernejšie, preto je 85 mm ohnisková vzdialenosť fantastická za každých okolností. Nielenže si tým udržujem dobrý pracovný odstup od objektu, ale navyše mi stačí len o krok ustúpiť, ak chcem zmeniť kompozíciu, takže nemusím meniť objektív ani sa trápiť skreslením obrazu. Je to veľmi univerzálny portrétny objektív.“

V uplynulých rokoch Hannah zmenila spôsob, akým fotí, a to vďaka fotoaparátom, ako jej obľúbené Sony Alpha 7R IV a Alpha 1. „Dnes už používam automatické zaostrovanie na oči neustále,“ priznáva. „Bez tejto funkcie by som sa nezaobišla. Pri fotení portrétov musia byť oči ostré. Vďaka automatickému zaostrovaniu na oči sa s modelmi a modelkami môžeme naladiť na rovnakú vlnu. Môžu prechádzať z jednej strany na druhú, môžeme meniť uhly a nemusím sa pritom strachovať, pretože automatické zaostrovanie nestratí zo zreteľa najbližšie oko – a presne tak by som zaostrovala aj ja.“

„Keď pri fotení všetko vyjde tak, ako som si to predstavovala, je to skvelý pocit. Vtedy sa nechám uniesť a fotenie je naozaj veľká zábava. A potom si zrazu len pomyslím: ‚A je to. Mám ten záber.‘“