„Ja pre svoje fotografie rád trpím, lebo vtedy sa prekonávam. Ak len zastavím auto, vystúpim a niečo odfotografujem z krajnice, nevážim si to tak, ako keď musím kvôli fotografii vyliezť na horu na lyžiach. Podľa mňa počasie a trápenie pridávajú fotografii na hodnote.“
Jaakkovu kariéru fotografa odštartovala láska k prírode. Vyrastal v očarujúcej krajine severného Fínska a rád objavoval okolitý svet napríklad turistikou, lyžovaním či horskou cyklistikou. Ako mnohí, brával so sebou fotoaparát, aby mohol zaznamenať dobrodružstvá, na ktoré sa vydával spolu s priateľmi. „Vždy, keď som išiel von, nadšenie pre fotografovanie rástlo. Potom som dostal nový fotoaparát a nadšenie začalo prerastať do niečoho vážnejšieho. Teraz je to podľa mňa tak 50/50, čo sa fotografovania či nahrávania videí a vášne pre prírodu týka. Oba záujmy sa dopĺňajú,“ prezradil.
Nie je to jednoduché. Fotografovanie pri teplotách často nižších než -35 stupňov predstavuje obrovskú výzvu. Aj taká základná činnosť, akou je ovládanie fotoaparátu, môže byť veľmi problematická s rukavicami na rukách. Navyše mnoho fotografov si neuvedomuje, že musia prispôsobiť aj svoje dýchanie.
„Zvyčajne mám na rukách dva páry rukavíc,“ prezradil Jaakko. „Navrchu mám väčšinou veľké rukavice, lebo aj s nimi môžem ovládať základné funkcie fotoaparátu, ako napríklad nastavenie clony, body automatického zaostrovania a tlačidlo spúšte. Ak však potrebujem používať aj rozšírené funkcie, väčšie rukavice si dám dole a pod nimi mám menšie. Tie sú tenké a priľahlé, čo mi umožňuje lepšie pracovať s fotoaparátom. Keď fotografujete v chladnom počasí, je veľmi dôležité nájsť si vhodné rukavice. Tiež nesmiete zabudnúť, že telo fotoaparátu je z horčíka, a teda keď je okolitá teplota -30 stupňov, samotný fotoaparát bude na dotyk extrémne studený.“
Do takého chladného počasie je dôležité pripraviť nielen seba, ale aj svoj fotoaparát. Keď sa v takých chladných podmienkach nachádzate, nedýchajte na fotoaparát, lebo vlhkosť z vášho dychu okamžite zamrazí obrazovku, elektronický hľadáčik či povrch objektívu.
„Niektorí fotografi si fotoaparát schovávajú pod bundu. Vtedy si však musíte dávať pozor na vlhkosť, ktorá sa môže vytvoriť z vášho potu. Keď sa vystaví extrémnemu chladu, rýchlo zamrzne. Navyše, keď vojdete dnu, musíte svoj fotoaparát a objektívy nechať v batohu, aby sa postupne pomocou vzduchu v ňom prispôsobili vnútornej teplote. Musíte toho brať do úvahy mnoho, ale pre mňa je to už úplne prirodzené.“
Podľa Jaakka je najdôležitejším faktorom pri fotografovaní v extrémnom chlade správne vybavenie. Hovorí: „Vždy používam fotoaparáty α7R III a α9 od spoločnosti Sony a zatiaľ som s nimi pri fotografovaní v chlade nemal žiaden problém. Pracoval som už aj pri teplote -35 stupňov a nová batéria NP-FZ100 fotoaparátov stále funguje ako má. Spomínam si na prvú zimu, kedy som so sebou tieto fotoaparáty zobral. Vonku bolo -25 stupňov a pre mrazivý vietor teplota klesla aj na -30 stupňov a aj tak stále fungovali.“
„Zistil som, že sa oba fotoaparáty krásne dopĺňajú. Je dobré, keď mám pri sebe oba. Vďaka fotoaparátu α9 mám k dispozícii tú najlepšiu rýchlosť, 20 snímok/s, a rýchle automatické zaostrovanie. Keď potrebujem zachytiť akciu, používam tento model. Keď však fotografujem krajinu alebo horského cyklistu či lyžiara na pozadí s krajinou, používam fotoaparát α7R III so 42,4 megapixelovým snímačom, vďaka ktorému dokážem zachytiť viac detailov. Navyše mám tak k dispozícii dosť detailov na to, aby som mohol fotografiu orezať počas úpravy alebo ju dať vytlačiť na veľký formát,“ povedal. Pokiaľ ide o objektívy, Jaakko ich na zachytenie snímok v takých extrémnych podmienkach používa hneď niekoľko. „Používam niekoľko kľúčových objektívov,“ prezradil. „Medzi nimi 70 – 200 mm f/2,8 G Master, 70 – 200 mm f/4, Zeiss Sonnar 55 mm f/1,8 ZA od spoločnosti Sony a 16 – 35 mm f/2,8 G Master. Objektív Sonnar 55 mm f/1,8 ZA zbožňujem, lebo fotí predovšetkým nádherné a ostré portréty, a objektív 16 – 35 mm mám zas rád pre jeho schopnosť pracovať pri všetkých ohniskových vzdialenostiach. S nimi mi pri fotografovaní v prírode nič nechýba.“
„Keď chodím bicyklovať či behať do hôr, beriem si so sebou objektív f/4, lebo je menší a ľahší a je to jeden z hlavných dôvodov, prečo som začal používať fotoaparáty z radu Sony Alpha. Uvedomil som si, že vďaka jeho malej veľkosti a nízkej váhe je môj batoh oveľa ľahší a lyžovanie či bicyklovanie je o to zábavnejšie. Keď začne zima, dni už nie sú také svetlé, a preto potrebujem čo najväčšiu clonu. Vtedy používam objektív 70 – 200 mm f/2,8 GM, lebo dokáže zachytiť viac svetla.“
Extrémne počasie a svetelné podmienky môžu niektorých fotografov odradiť, ale Jaakko si to naopak užíva. „Počasie ani svetlo ma nezastaví. Žijem za severným polárnym kruhom, uprostred zimy tu slnko svieti len pár hodín, inokedy vôbec. No máme tu veľmi dobré svetelné podmienky. Takzvaná modrá hodina tu v zime trvá niekoľko hodín a veľmi dobre sa kombinuje s umelým svetlom, aj keď ide len o svetlo z čeloviek, ktoré používajú lyžiari alebo horskí cyklisti,“ povedal.
Jaakko na záver dodáva: „Naozaj sa mi tu páči, lebo svetelné podmienky sa stále menia. V lete máme stále svetlo a zlatá hodina trvá celú noc. V zime zas máme modrú hodinu, ktorá trvá niekoľko hodín. Väčšinou v strede zimy je obloha nádherne ružová a potom je tu samozrejme aj aurora borealis, severná polárna žiara, ktorá sa neskutočne dobre fotografuje počas zimy.“
