V dnešnej dobe, kedy si môžeme donekonečna prezerať obrázky v telefónoch, sa aj prostý dar vytlačenej fotografie stáva niečím vzrušujúcim. „Keď som niekoho po prvýkrát prekvapil takouto fotkou, bolo to čarovné!“ spomína holandský fotograf a filmár The Guy with the Printer.
Keď v istom náročnom životnom období hľadal nový kreatívny fotografický alebo filmársky projekt, náhodou natrafil na video s pouličným fotografom. Ten ľuďom ukazoval fotografie, na ktorých boli zachytení oni sami. „Ich reakcia, keď sa videli na fotke, ma celkom dojala. Ale v týchto videách nebolo počuť nič z toho, čo hovorili, a svoje fotografie videli iba na displeji telefónu.“
Vtedy The Guyovi napadlo, že rozbehne podobný projekt, no tentoraz plánoval svojim objektom dávať ich vytlačené fotografie, zatiaľ čo stretnutie s nimi natočí na malú kameru.
Spomína si, že keď niekomu prvý raz daroval fotku, bolo to „ako explózia lásky. Prežíval som náročné obdobie a bol som dosť deprimovaný, no potom sa mi naskytla táto príležitosť rozdávať ľuďom radosť a vykúzliť im na tvári úsmev niečím, čo som pre nich urobil. Bola to úplná maličkosť – je to len fotka, ale zároveň ide o prejav pozornosti pre ľudí, ktorých ňou prekvapíte. Cítim sa potom skvele.“
V rámci svojho projektu cestuje The Guy po väčších holandských mestách ako Amsterdam alebo Rotterdam, pretože tam môže oveľa ľahšie splynúť s davom ako jeden z mnohých fotografov než v menšom meste či dedine. „Vždy hľadám na fotku niekoho, pri kom mám pocit, že má za sebou hlbší príbeh. Na ulici stretnete veľa ľudí, no niekedy vás skrátka niekto upúta – a presne to hľadám.“
V poslednej dobe na zachytávanie svojich pouličných fotografií používa The Guy fotoaparát Sony RX1R III so 61-megapixelovým rozlíšením a objektívom 35 mm f/2. „Keď som prvýkrát vzal tento fotoaparát do ruky, pomyslel som si: ‚To je nádhera.‘ Veľmi sa mi páči jeho telo, pretože je také kompaktné a ľahko sa zmestí do tašky či do vrecka. Navyše má klasický štýl. RX1R III je skvelý fotoaparát na pouličné fotenie, no najlepší na ňom je objektív 35 mm f/2 na portréty. Clona f/2 vytvára krásne nízku hĺbku poľa, ktorá je na portréty ako stvorená. Ten fotoaparát sa mi zapáčil od prvej chvíle.“
Pri práci so sebou zvyčajne nosí fotoaparát Sony Alpha 7 III s objektívom FE 70 – 200 mm f/2,8 GM OSS a zachytáva úprimné okamihy a portréty. „S fotoaparátom RX1R III a objektívom s ohniskovou vzdialenosťou 35 mm oslovujem ľudí a pýtam sa ich, či si ich môžem odfotiť. Vďaka rozlíšeniu 61 miliónov pixelov mám flexibilitu na širokouhlé fotenie, aby som zachytil celú scénu alebo aby som snímku mohol pri úprave orezať. Mám viac než dostatočné rozlíšenie na zhotovenie printov.“
Aj napriek svojim rozmerom má fotoaparát Sony RX1R III všetky najnovšie technológie spoločnosti Sony vrátane odhadovania ľudských póz a sledovania v reálnom čase, pričom obe tieto technológie umožňujú fotoaparátu rýchlo a presne zaostriť na objekty na jeho fotkách, takže sa môže sústrediť na komponovanie snímok. „Keďže je veľmi rýchly, nemusím sa už viac zaoberať zaostrovaním. Musím fotiť veľmi rýchlo, preto je pre mňa RX1R III pri tomto type fotografií ideálny.“ Počas rýchlej práce na ulici používa The Guy čítačku kariet SD na kopírovanie snímok do telefónu, kde môže rýchlo upravovať a meniť ich farbu či kontrast. Potom pomocou Bluetooth tlačiarne vytlačí snímku z telefónu a napokon ju daruje človeku, ktorého práve odfotil.
„Každý má v telefóne tisícky fotografií, no nikdy ich všetky nevidíme. Darovať niekomu print je niečo fyzické, čo si so sebou môžu odniesť domov a ukázať to príbuzným alebo priateľom. Vkladám im do rúk spomienku. Myslím, že práve to je najväčší rozdiel oproti fotke na zadnej strane fotoaparátu alebo obrazovke telefónu. Z reakcie ľudí vidíte, čo to pre nich znamená.“ Jedným z okamihov, na ktoré The Guy nezabudne, je fotenie bezdomovca, ktorého sa slušne opýtal, či by mu nevadilo, keby zhotovil jeho portrét. „Táto fotografia síce nebola prekvapivá, pretože som si ju vypýtal, ale vrátil som sa s vytlačeným záberom. Bol z toho šokovaný. Povedal mi: ‚Som taký šťastný. Priniesol si mi dnes do života trochu svetla.‘ Keď som odchádzal, obzrel som sa a uvidel som, že stále ešte hľadí na tú fotografiu. Veľmi ma to dojalo, pretože som si v tej chvíli uvedomil, ako silno môžem na ľudí zapôsobiť. Bol to nádherný okamih.“