Zoberte športovkyňu, dajte jej niekoľko rokov súťaženia, pridajte fotografické nadšenie a vrhnite ju do varu niektorých z najvzrušujúcejších športových udalostí sveta. Čo je výsledkom? Fotografka sústredená tak ako vrcholová športovkyňa. To jej dáva výhodu pred konkurenciou a dodáva jej fotografiám úprimnosť zasvätenej osoby. Toto je Mine Kasapoğlu.
„Ak nie ste vyčerpaní, možno vám niečo uniklo,“ smeje sa. Tento prístup skvelo sumarizuje prístup Mine. Úplne sa vloží do toho, čo sníma. Má pre to rovnaký zápal ako športovci. Je to niečo, čo môže vychádzať len z úprimného a nadšeného vzťahu k vášmu objektu.
„Možno najdôležitejšou vecou pri fotografovaní športu je pre mňa prítomnosť v danom momente – rovnaká, akú zažívajú športovci. Moje najlepšie snímky sú z momentov, keď sa všetko rozplynie a ja prejdem do režimu autopilota. Nechám veci prebrať nado mnou kontrolu. Jednoznačne môžete plánovať, no stáva sa to inštinktívnym. Keď ste prítomný v momente, necítite hlad ani zimu. Rozmýšľate len nad snímkou. Ste prepojení so svojim fotoaparátom, a keď skončíte a prídete domov, zloží vás.“
Mine, ktorá momentálne fotografuje svetové športové súťaže vrátane letných a zimných olympijských hier, začala lyžovať, keď mala dva roky a do svojich 14 rokov už bola súčasťou tureckého národného tímu. Keď mala 16, prešla na snoubording, no pretekať znova začala až v roku 2006, kedy sa z neho stal olympijský šport.
Počas dvoch rokov, ktoré medzitým uplynuli, tiež študovala fotografiu na parížskom inštitúte Speos Photographic Institute.
„Moje nadšenie pre fotografovanie a šport bolo po určitý čas oddelené. Venovala som sa portrétom, móde a zachytávala som svoj život z pohľadu človeka po dvadsiatke… Mala som rada portréty skutočných ľudí, rada som s nimi trávila čas a spoznávala ich. Silno ma priťahovali skutočné momenty a pre mňa neexistuje nič skutočnejšie ako šport. Takže vtedy sa tieto dve veci začali spájať.“
Hoci nakoniec neprešla kvalifikáciou, Mine strávila štyri roky pred olympiádou vo Vancouveri v roku 2010 takmer každý deň trénovaním v nádeji, že na nej bude pretekať. Aj keď sa jej to nepodarilo, táto cesta vyformovala to, čím sa stala: „Pri fotografovaní som začala cítiť presne to, čo počas pretekov. Na olympiádu v roku 2010 som sa nekvalifikovala ako športovkyňa, ale ako fotografka. Bola to moja prvá skutočná práca, moment, kedy sa to stalo reálnym.“
Mine hľadá tú istú reálnosť a pravdivosť v záberoch, ktoré sníma, a svoju prácu vidí ako sprostredkovávanie emócií, ktoré sú v hre počas pretekov: „Chcem zaznamenať, čo cíti športovec, a v človeku pozerajúcom si fotografiu vyvolať to isté.“
Čo teda hľadá? Ako dosiahnuť dostatočnú dynamiku snímky, ktorá vyvolá emocionálnu reakciu publika? „Jednou z prvých vecí, ktoré chcem, je čisté pozadie. Nechcem žiadne rozptýlenia, no nejde len o estetiku. Chcem, aby fotografia odrážala, ako športovec rozmýšľa, ako je plne sústredený. Veľa záleží na umiestnení objektu a samozrejme na správnom objektíve, akým je objektív FE 70 – 200 mm f/2,8 G Master, ktorý často používam.“
„Keď máte objekt, akým je lyžiar idúci vaším smerom, potrebujete naozaj dobrý výkon, aby ste s ním udržali krok. S fotoaparátom Sony α9 je to omnoho jednoduchšie ako predtým. Niekedy používam nastavenie širokej oblasti AF, napríklad keď je objekt veľmi blízko, no zvyčajne rada nastavím oblasť zaostrovania na možnosť Stredné flexibilné bodové, kedy je možné pohybovať sa po snímke a nechať priebežné automatické zaostrovanie zachytiť objekt a udržať ho zaostrený.“
„Ak chcem zachytiť takúto emocionálnu reakciu, hľadám energiu, niečo v pohybe športovcov, čo vám vyrazí dych, takže režim série záberov s rýchlosťou 20 snímok/s fotoaparátu α9 je veľmi užitočný. Na pretekoch jednoducho nemôžete požiadať športovca, či by niečo zopakoval, no rýchlosť 20 snímok/s vám umožňuje vybrať pri úprave rozhodujúci moment, ktorý vo vás vyvoláva ten správny pocit. Je to skvelé a veľmi to zjednodušuje moju prácu. Samozrejme, že nemôžete len náhodne snímať, no mení to schopnosť dosiahnuť najlepší výsledok.“
Podľa Mine je často ideálny čas na zachytenie skvelej snímky priamo pred začiatkom udalosti, nie počas určitej fázy pretekov: „Týchto momentov sa neviem nasýtiť, pretože sa do nich viem veľmi dobre vžiť. Predstavte si to. Celý život ste trénovali na udalosť, ktorá práve nastáva. Možno sú to preteky, ktoré trvajú len 20 sekúnd. Priamo pred nimi teda potenciálna energia dosahuje svoje maximum. Stať sa môže čokoľvek a ja tento moment milujem pre všetky možnosti, ktoré zahŕňa. Možno športovcov zachytávate tesne predtým, než dosiahnu niečo skvelé. Porovnajte to so všetkými snímkami, na ktorých sa usmievajú s medailami. Videla som ich dosť a sú fajn pre iných, no mňa viac zaujíma zistiť, čo robili priamo predtým.“
Inšpirácia športovcami, ktorých sníma, je pre Mine kľúčová, takže jej fotografie sú vo veľkej miere o tom, že im vzdáva úctu. Ide o element súťaživosti – sústredenosť, ktorá posúva jej fotografovanie presne tak, ako posúvala ju, keď bola športovkyňou: „Viem, koľko úsilia to stojí a aké ťažké je dostať sa tam. Takže pre mňa sú všetci hrdinami už len preto, že sú tam. Pokúsila som sa byť jednou z nich a nepodarilo sa mi to. Sú tisíckrát lepší, než som bola ja, a to vyvoláva vo mne pokoru. Ak som niekedy unavená alebo skleslá, motivujú ma, pretože si myslím, že si zaslúžia mať skvelú fotografiu. Vždy chcem, aby vyzerali dobre, takže ani pri úprave nikdy nevyberiem fotografie ich neúspechu. Chcem, aby vyzerali ako hrdinovia.“
„Hľadanie svetla, energie a emócií zachytených v tom správnom čase.“
