Pre Johna Makrisa je svadobná fotografia o dvoch veciach: „Je to o láske medzi párom a tiež o momentoch s ich rodinou a priateľmi. To sú hlavné prvky príbehu, ktorý sa snažím rozprávať.“ A príbeh je všetko – Johnove fotografie majú charakteristický štýl, ktorý vyzerá a pôsobí ako klasické kino. „Milujem tento štýl – je nadčasovo elegantný a chcem, aby sa pár cítil ako vo filmovej scéne, ale zároveň aj bol sám sebou. Nechcem, aby niečo predstierali alebo menili svoje osobnosti.“

Svadby zahŕňajú širokú škálu rôznych typov snímok, preto John v poslednej dobe používa objektív Sony FE 50 – 150 mm f/2 G Master so svojimi fotoaparátmi Sony Alpha 7 IV a Alpha 7R V. Pred prechodom na objektív 50 – 150 mm používal zoomový objektív 70-200 mm. „Zaujímalo ma, či mi bude chýbať tých 50 mm navyše z 200 mm na 150 mm,“ spomína John. „Aby som si bol istý, prešiel som si desiatky tisíc svojich starých svadobných fotografií zhotovených objektívom 70 – 200 mm, roztriedil som ich podľa ohniskovej vzdialenosti a zistil som, že najväčší percentuálny podiel mojich záberov bol zhotovený v rozmedzí 100 mm až 150 mm, pričom len malá časť bola zhotovená na 200 mm. Tak som si uvedomil, že je to pre mňa veľmi dôležitý ohniskový rozsah.“

John už nafotil desať svadieb s objektívom 50 – 150 mm a oceňuje nielen ohniskovú vzdialenosť, ale aj veľkú clonu f/2. „Zistil som, aké užitočné je začať s ohniskovou vzdialenosťou 50 mm,“ prezrádza. „Dáva mi to flexibilitu zachytiť širšie portréty a momenty bez výmeny objektívov. Je to objektív, ktorý mi umožňuje rozprávať celý príbeh. Môžem zachytiť všetky malé detaily bez toho, aby som musel premýšľať, ktorý objektív použiť ďalej. Jeho kvalita a konzistentnosť v celom rozsahu ohniskových vzdialeností mi umožňujú sústrediť sa na to, čo je najdôležitejšie – emócie, vzťahy, skutočné momenty.“

Rozdiel medzi fotografovaním pri clone f/2,8 a f/2 sa zdá byť zanedbateľný, ale má obrovský vplyv na Johnovu schopnosť fotografovať a na to, ako fotí. „V niektorých tmavých kostoloch tu v Grécku alebo počas slabo osvetlených svadobných hostín zostáva objektív rýchly, ostrý a spoľahlivý. Clona f/2 mi mnohokrát dáva slobodu zostať prirodzený bez toho, aby som musel používať dodatočné osvetlenie. A samozrejme, bokeh, rozostrenie za párom alebo v popredí – to je úžasné.“

John fotografuje svadby po celej Európe, ale vo svojej gréckej domovine, ako vysvetľuje, je tradíciou organizovať svadby neskoro, často okolo 20.00. „Po obrade už nie je dostatok denného svetla na fotografovanie, takže nie je nezvyčajné fotografovať novomanželov až niekoľko dní po svadbe.“

Jedno takéto fotenie sa uskutočnilo na mieste, kde John nikdy predtým nebol. „Keď idem na miesto po prvýkrát, som kreatívnejší,“ vysvetľuje. „Snažím sa hľadať scénu a predstaviť si záber. Na tejto fotografii som videl svetlo a potenciál. Požiadal som ženícha, aby trochu spomalil, keď pár bežal po prašnej pôde. Rád usmerňujem páry, ale chcem, aby výsledok pôsobil prirodzene, nie ako pózovanie. Myslím si, že táto fotografia vyjadruje slobodu, energiu – je ako scéna z filmu.“

Pri nedávnom fotení John fotografoval zásnuby páru v Paríži. Jedna konkrétna fotografia nasnímaná pred Louvrom vynikla. „Videl som tam krásny rad pouličných lámp. Pár som umiestnil na začiatok radu, aby svetlá vytvorili vodiace línie, za nimi miznúci bod. Keď som však prešiel na vzdialenosť 150 mm pri clone f/2, výsledok bol neuveriteľný. Pár je dokonale ostrý, ale pozadie je krémové, je to magické. Milujem, že môžem ukázať emócie medzi nimi a zachytiť celú atmosféru filmovým spôsobom.“

Fotografovanie so vzdialenosťou 150 mm a clonou f/2 umožnilo Johnovi byť ešte kreatívnejší a fotografovať spôsobom, ktorý predtým nebol možný. „Je to, ako keby som odomkol novú superschopnosť, najmä pri nastavení vzdialenosti 150 mm a clony f/2. Je to niečo, čo som doteraz nezažil, takže je to pre mňa nové.“

Odmenou za Johnovo úsilie zachytiť krásne okamihy pomocou svojej výbavy Sony je moment, keď zdieľa fotografie s párom. „Milujem sledovať ich reakcie. Chcem, aby prežili a zapamätali si tieto okamihy, ale aj aby sa cítili najkrajší, ako kedy boli.“