Hoci má fotografka Stefanie Liebermann ukončený druhý stupeň štúdia fyziky, astrofotografia pre ňu má určité čaro. „Je to ako otvárať vianočný darček,“ hovorí. „Nikdy neviete, čo dostanete, takže je to vždy vzrušujúce.“

Vzhľadom na dlhé expozície, ktoré často trvajú niekoľko minút, si nikdy nemôžete byť istí, ako presne budú snímky vyzerať, keď expozíciu napokon uvidíte. Pre Stefanie to vytvára priestor, v ktorom sa snúbi fyzika s umením. „Zakaždým som vzrušená, a práve preto so svojou výbavou značky Sony rada cestujem po svete na úžasné miesta.“

Podľa toho, čo práve fotí, používa Stefanie rôzne fotoaparáty Sony. „Mám model Alpha 7 R III s infračervenou úpravou, ktorá odhaľuje hmloviny H-alfa a všetky ostatné viditeľnejšie detaily infračerveného spektra. A okrem toho mám aj fotoaparáty Alpha 7 IV a Alpha 7R V.“ Potom je tu objektív FE 24 mm f/1,4 GM, ktorý je jedným zo Stefaniiných obľúbených na fotografovanie nočnej oblohy. „Je taký drobný a ľahký, takže ho môžem nosiť stále so sebou,“ hovorí. Tento objektív Stefanie využíva na rôzne účely: „Môžem s ním fotiť s clonou f/1,4, ktorá mi poskytuje vhodnú krátku expozíciu pri fotografovaní workshopu. Ak však fotím so sledovačom hviezd, môžem nastaviť objektív na clonu f/2,8 a použiť nízku citlivosť. Získam tak úžasnú kvalitu obrazu, vďaka ktorej sú hviezdy ostré, bez vinetácie a komatickej aberácie.

Sledovač hviezd je zariadenie, ktoré pracuje v protiklade s rotáciou Zeme, takže pri dlhej expozícii zostávajú hviezdy na oblohe viditeľné ako body a nie hviezdne stopy. „Vďaka sledovaču hviezd môžem prejsť z clony f/1,4 na f/2,8 a výsledné zábery vyzerajú vždy lepšie ako pri použití objektívu s maximálnou clonou f/2,8. Kvalita záberov je skrátka úžasná.“

Na Stefaniiných záberoch najviac vyniká krajina, v ktorej vznikli. Táto krajina im totiž dodáva širší kontext a rozmer, zatiaľ čo hlavným objektom zostáva nočná obloha. „Pri fotení niekedy sledovač hviezd vypnem a potom vytvorím ďalšiu expozíciu s nízkymi hodnotami citlivosti ISO a dlhšou expozíciou. Samozrejme, že hviezdy budú rozmazané, ale expozícia vyzerá v tejto krajine skvele. Snímky zhotovené so sledovačom hviezd sú toho presným opakom: hviezdy na nich sú dokonalé, no krajina je v dôsledku rotácie rozmazaná. Tieto dve snímky popredia a oblohy však môžem skombinovať do jedného záberu. Ak mám k dispozícii dynamické popredia, niekedy si počkám na modrú hodinku, lebo potom môžem fotiť s kratšou expozíciou a získať úžasné výsledky.“

Na krajinnej fotografii, ako je táto, je hlavným objektom Mliečna cesta a 24 mm ohnisková vzdialenosť je ako stvorená na to, aby zachytila čo najväčšiu časť galaxie. Stefanie používa ohniskovú vzdialenosť rôzne. „Páčia sa mi tie možnosti: môžem ju použiť s clonou f/1,4 na zhotovenie rýchleho nočného záberu s expozíciou od 10 do 15 sekúnd. To zároveň znamená, že môžem pomocou panoramatickej hlavy statívu vytvoriť sériu snímok, ktorých spojením získam mimoriadne širokouhlý záber. Alebo môžem zacloniť na f/2,8 a pomocou sledovača hviezd zachytiť dokonale ostrú a jasnú nočnú oblohu. Poskytuje mi to dve rozdielne možnosti.“

Pri snímke zhotovenej na pláni Salar de Uyuni použila techniku spájania viacerých záberov do panorámy, ktoré zhotovila pomocou 24 mm objektívu pri clone f/1,4, aby zachytila túto neuveriteľnú scénu. „Pri tomto fotení som bola fotografickou sprievodkyňou a chcela som odfotiť celú skupinu a naše auto. Použila som panoramatickú hlavu a všetkým prikázala, aby sa minútku nehýbali, kým nebude záber hotový. Tento typ snímok je skôr o príbehu a prítomnom okamihu.“

Dokonalou ukážkou druhej techniky je ďalšia fotografia zachytená v lokalite Garub v Namíbii. Stefanie tu použila sledovač hviezd s 24 mm objektívom a dlhou expozíciou, aby zachytila veľkolepú prehliadku hviezd a planét. Potom vytvorila druhú snímku schátranej budovy a stromu v púštnom prostredí s oveľa kratším časom. Napokon obe tieto snímky zlúčila, aby dosiahla výsledný pozoruhodný účinok.

Jednou z vecí, ktoré fotoaparát vidí a ktoré nie sú vždy viditeľné voľným okom, je farba vesmíru. „Rada vytváram harmonický vzhľad tým, že zladím farebné odtiene oblohy s niečím v popredí. V prípade Mliečnej cesty možno posuniem vyváženie bielej z 3900 K na 3700 K s modrejším nádychom, aby som ju zladila s niečím v popredí, napríklad s modrou strechou budovy. Myslím, že treba mať umelecký prístup a ku každej fotografii pristupovať s rešpektom.“