Zaostrenie na snímku

Hoci má „Rozprávkový les“ čarovnú kvalitu a kompozíciu, na tejto fotografii od Pettera Askø Næssa nie je nič fiktívne. Tento záber je výsledkom precíznej expozície a kompozície snímky, plánovania, trpezlivosti a usilovnej práce.

Petter chcel vytvoriť snímku, ktorá by spojila tri jeho obľúbené veci. „Skladám tým poctu vtákovi, miestu a ročnému obdobiu,“ prezrádza. „Ålsky les v údolí Hallingdal som si veľmi obľúbil, pretože je plný života a ocitnúť sa v ňom na jeseň je úžasný zážitok. Tento druh vtáka sa volá sýkorka chochlatá. Je malá, krásna a pomerne vzácna. Pri jej fotení som cítil presne to, čo mám na fotografovaní prírody najradšej.“

Tým pocitom je očakávanie, ktoré ho premkne vždy, keď čaká, kedy sa v hľadáčiku objaví jeho objekt. Je to preňho šanca využiť nadobudnuté skúsenosti a zručnosti, no stále s dávkou napínavej neistoty. „Sýkorky chochlaté sú teritoriálne,“ vysvetľuje, „preto som si našiel miesto v lese, kde sa dá objaviť hmyz. S fotoaparátom Sony Alpha 1 na statíve som zaostril na konár pokrytý lišajníkom nad úrovňou zeme. A čakal som.“

„Bolo tam veľa premenných,“ spomína. „Pristane vták na mieste, ktoré som si vyhliadol, a vydrží dovtedy denné svetlo? Po niekoľkohodinovom trpezlivom čakaní pristál presne na tom správnom mieste vo chvíli, keď bolo svetlo najintenzívnejšie. O zlomok sekundy už bol preč.“

V tomto okamihu sa Petter spoliehal na svoj fotoaparát Alpha 1. „Dlhé hodiny alebo dokonca dni čakania, ktoré sú potrebné na zachytenie snímky, sa musia vyplatiť a Alpha 1 sa o to postaral,“ hovorí. „V tomto prípade som použil režim fotoaparátu 30 sn./s, aby som naplno využil ten zlomok sekundy, ale potreboval som aj dostatočnú rýchlosť uzávierky, aby som zmrazil vtáka sediaceho na konári. Pri citlivosti ISO 2500 som získal 1/5000 sekundy, vďaka čomu som zastavil aj ten najnepatrnejší pohyb.

„Výsledkom práce s neuveriteľným režimom automatického zaostrovania na vtákov vo fotoaparáte Alpha 1 bola aj dokonalá ostrosť,“ pokračuje. „Pre fotografov prírody je táto funkcia revolučná. V ten deň sa jej podarilo zachytiť oko na každej jednej snímke, aj keď išlo o drobného vtáka, ktorý zaberal iba malú časť snímky. Len čo sa objavil malý zelený rámček, vedel som, že je to tam. Ak teraz niečo nevyjde, bude to už len moja chyba, nie chyba výbavy!“

V ten deň bol rozhodujúci aj jeho výber objektívu.

„Táto snímka je pre mňa stelesnením toho, čo mám na prírodnej fotografii najradšej,“ dodáva Petter na záver. „Je dôkazom toho, že hodiny strávené v chlade môžu priniesť niečo úžasné. A to mi dodáva motiváciu do ďalšieho fotenia.“