Tolis Fragoudis spomína: „Okamih, kedy som sa rozhodol, že pôjdem do Nepálu, bol veľmi silný. V Indii som nakrúcal jeden film a niekoľko mesiacov som cestoval, až som skončil v takom malom mestečku na úpätí Himalájí. V jeden večer, keď som sa vracal domov, som prechádzal cez krátky visutý most, pod ktorým tiekla Ganga. Bola jedna hodina ráno a ja som sledoval, ako vietor veje z hôr. Mal som pocit, že sa ma ovanul dych Himalájí. Trvalo to iba pár sekúnd, ale malo to na mňa veľký vplyv. Musel som tam ísť a zdokumentovať to.“
Tolis bol už vtedy skúseným cestovateľom, keďže prešiel celým Mexikom a Strednou Amerikou a fotografovanie sa stalo súčasťou jeho cesty. Hovorí, že je to len prirodzené. „Nikdy som nemal v úmysle zarábať si fotografovaním a keď sa ma na to ľudia pýtali, tak som ten nápad zavrhol. Je to proste niečo, čo ma baví, súčasť poznávania iných svetov.“
To má veľký vplyv na jeho štýl fotografovania, v ktorom sa podľa jeho slov spolieha iba na prúd kreativity. „Nemyslím na žiadne požiadavky či očakávania. Jednoducho zoberiem fotoaparát a nechám sa unášať. Tak dokážem zachytiť podstatu miesta, krajiny či ľudí v nej žijúcich,“ prezradil Tolis.
Ak sa chcete nechať unášať prúdom, musíte byť voľný. Fotoaparáty od spoločnosti Sony sú podľa Tolisa atraktívne aj pre svoje jednoduché prenášanie. Vysvetľuje: „Fotoaparáty ako α7S II a α7R II, ktoré som používal v Nepále, sú výkonné, ale zároveň aj ľahké. Váha pre mňa predstavuje dôležitý faktor, pretože podnikám množstvo túr. Vtedy sa snažíte zbaviť každého nadbytočného gramu. Navyše nahrávam aj videá, a tak so sebou brávam statív, dron a stabilizátor, čo tiež niečo váži. A netreba zabudnúť, že váha je ešte dôležitejšia na horách vo výške 5 000 metrov nad morom, keď vám každý krok dáva zabrať. Fotoaparát funguje dokonale a zachytáva skvelé zábery. To skôr vy sa musíte snažiť, aby ste s ním stíhali.“
Tolisovi tiež pomáha skutočnosť, že výbava od spoločnosti Sony nie je taká zastrašujúca, ako napríklad väčšie digitálne zrkadlovky. Keď napríklad snímal osobité portréty ľudí na svojej ceste po Nepále, zistil, že sa „ľudia správajú oveľa prirodzenejšie, ako keď ich snímate väčšou digitálnou zrkadlovkou.“ Vysvetľuje: „Viete, že vaše snímky budú menej strojené. Ľudia vás nevnímajú ako profesionála, môžete byť anonymní a splynúť s okamihom.“
Dobrým príkladom je nádherný portrét Tolisa zachytávajúci sádhua v oranžovom rúchu pri chráme Pashupatinath v Káthmandu. Vysvetľuje: „Z celej Indie a Nepálu sa vydávajú na púte. Niektorí môžu byť tak trochu podvodníci a žobrú od vás peniaze, najmä keď si myslia, že ste profesionálny fotograf. Ale s jedným mužom som sa rozprával a vzniklo medzi nami puto, takže sa rád nechal odfotografovať.“
Tolis na svojich cestách fotografuje portréty, a tak potreboval skvelé funkcie zaostrovania a expozície ponúkané fotoaparátmi α7R II a α7S, ktoré mu tiež umožňujú rýchlo reagovať a navyše sa vedia prispôsobiť jeho voľnému štýlu. „Ten portrét ženy som odfotografoval v malej tmavej chyži, kam ma pozvali na večeru,“ prezradil. „Ako pri všetkých mojich záberoch z ciest, aj tu som využil iba prirodzené svetlo, ktoré prenikalo cez dvere. Snímku som zachytil objektívom FE 35 mm f/1,4 ZA pri citlivosti ISO 3200 a clone f/1,4, aby som dosiahol tú najlepšiu expozíciu. Fotoaparát α7R II navyše tak skvele potlačuje šum, že ho takmer ani nevidno.“
Pri snímaní kontrastných scén Tolis vyžaduje prispôsobivosť, pretože ako vysvetľuje: „Chcem žiť v danom okamihu. Nechcem veľmi myslieť na fotoaparát, jednoducho sa naň spoľahnem.“
Vezmite si napríklad túto scénu s chrámom Boudhanath v Káthmandu. „Pri chráme som sa zdržiaval tri dni a čakal som na ideálne svetlo. Rád fotografujem proti svetlu, dobre sa tak dajú preniesť emócie, a preto musím dôverovať svojej výbave. Vedel som, že dynamický rozsah fotoaparátu α7R II si so slnkom za chrámom poradí, že stavba bude zaliata tieňmi aj svetlom. Ak by som snímal iným fotoaparátom, výsledok by možno bol príliš tmavý alebo prepálený,“ prezradil Tolis.
Tolis by chcel svojimi cestovateľskými projektmi vnuknúť ľuďom myšlienku, aby začali svoju planétu chrániť. Vysvetľuje: „Existuje množstvo spôsobov, ako na tento problém poukázať. Ja cestujem, aby som mohol vytvoriť a vyrozprávať príbehy týchto krajín a ľudí, vďaka ktorým je náš svet krásny. Som presvedčený, že ľudia nechcú zničiť niečo také nádherné. Veď to stimuluje našu myseľ a ducha.“
A ako môžu fotografie napomôcť k ochrane planéty? Tolis verí, že „čím viac ľuďom ukážem, aká je naša planéta krásna, tým je pravdepodobnejšie, že ju budú chcieť chrániť. Sme s ňou prepojení a závisí od nej naša duševná pohoda.“
„Mojím jediným cieľom je žiť tak, aby som naplno využil svoj potenciál.“