„Dobrá fotografia zachytená pod vodou diváka zaujme a niečo ho aj naučí,“ vysvetľuje Alexis Rosenfeld a dodáva, že dobrú fotografiu spoznáte tak, „že zaujme aj dieťa a to vám začne o nej klásť plno otázok.“ Pred pár desaťročiami bol takým dieťaťom sám Alexis. Nadchýnal sa podmorským svetom a expedíciami Jacquesa Cousteaua. „Bola to moja vstupenka do sveta nezvyčajných vecí,“ spomína, „to ma inšpirovalo navštevovať miesta, ktoré iní považujú za neprístupné, a prinášať odtiaľ fascinujúce príbehy.“
Tento nový svet čoskoro začal Alexisovi prinášať pocit pokoja. „Som veľmi netrpezlivý človek, čo je v rozpore s najdôležitejšou vlastnosťou fotografa,“ smeje sa, „no hneď ako sa ponorím, na čase už nezáleží a všetko sa upokojí. Zvyknem si predstavovať celú fotografiu, jej podobu a kompozíciu, a čakám, kým sa všetky prvky spoja. Pri zvieratách postupujem rovnako. Keď sa mi podarí nasnímať dobrú fotografiu zachytávajúcu ich správanie, vyvolá to vo mne pocit hrdosti.“
Alexis sa začal učiť potápať, keď mal osem rokov, čo mu rozhodne pomohlo dostať sa tam, kde je teraz. Vysvetľuje: „Ak sa chcete stať profesionálnym podvodným fotografom, musíte sa naučiť potápať na vysokej úrovni. Potápanie je veľmi technická záležitosť, a preto si ho musíte celkom osvojiť. Iba tak sa budete môcť naplno oddať fotografovaniu.“
Keďže je Alexis fotožurnalista, nestačí mu, keď fotografie dobre vyzerajú, ale vyžaduje od nich oveľa viac. Vysvetľuje: „Jedna fotografia mi na vyrozprávanie príbehu nestačí. Projektom sa preto niekedy venujem aj niekoľko mesiacov či rokov a prvá fotografia musí ladiť s poslednou. Spoločne tak vyrozprávajú príbeh, ktorému by mal divák porozumieť aj bez písaného textu.“
Alexis svojim posledným projektom s názvom Koralové útesy – srdce oceánu rozpráva príbeh o ohrozenom ekosystéme. „Zachytáva krásu, biodiverzitu a hrozby tohto pozoruhodného prostredia. Veľmi ma v tomto projekte motivovalo, keď som sa dozvedel, že jeden z troch morských druhov pochádza práve z koralových útesov.“
Čo Alexis hovorí na fotografovanie pod vodou? Podmorské prostredie so sebou prináša množstvo fotografických výziev, ktoré vychádzajú z toho, že vo vode sa sníma zložitejšie ako na vzduchu. Alexis vysvetľuje: „Voda má štyri hlavné nevýhody. Absorbuje svetlo, farby v nej blednú, nachádza sa v nej množstvo rozptýlených čiastočiek, ktoré kazia záber, a v podstate funguje ako ďalšia optická šošovka.“ Znie to náročne, no Alexis sa s tým dokáže vysporiadať pomocou niekoľkých techník. „Vďaka svojmu osvetleniu sa dokážem zbaviť množstva čiastočiek a pomocou dobrého podvodného blesku viem farby znova oživiť,“ prezradil. „Tiež fotografujem širokouhlo, aby bola stena vody medzi objektom a mojím fotoaparátom čo najtenšia.“
Fotoaparát α7R II od spoločnosti Sony Alexisovi pomáha aj pod hladinou. „Množstvo fotografií z projektu Koralové útesy by nebolo možné zachytiť staršou či inou výbavou,“ priznal. „Pomohol mi s tým predovšetkým kvalitný senzor, dynamický rozsah a výkon pri vysokých nastaveniach citlivosti ISO.“ Senzory sú podľa neho „ako stvorené na snímanie pod vodou a umožňujú mi verne zachytiť podmorský svet. Len čo sa ponorím pod hladinu, slnečné svetlo už nie je také výrazné, a tak ISO nastavím na hodnotu 1 600 alebo vyššiu. Pod vodou fotografujem aj fotoaparátom α7R III. Automatické zaostrovanie oboch fotoaparátov funguje pod hladinou veľmi dobre, vďaka čomu môžem na ryby či morské cicavce hravo zaostriť, aj keď sa hýbu rýchlo či nepredvídateľne.“
„Výbavu od spoločnosti Sony používam už štyri roky,“ pokračuje, „a k telám zvyčajne pripájam objektívy FE 16 –35 mm f/2,8 G Master, FE 12 – 24 mm f/4 G, FE 90 mm f/2,8 Macro G OSS a FE 100 – 400 mm f/4,5 – 5,6 OSS G Master. Pri práci ich chránim vodotesnými švajčiarskymi puzdrami s portami vyrobenými z optického skla, ktoré je možné ponoriť do hĺbky až 200 metrov. Keďže ide o puzdra vyrobené na zákazku, všetky ovládacie prvky mám ľahko dostupné, vďaka čomu môžem fotoaparát bez problémov ovládať. Ak by som nemal k dispozícii výkon a ovládanie radu Alpha a tieto puzdra, práca pod vodou by bola oveľa náročnejšia.“
Hoci mu technika a fotografické vybavenie zjednodušuje zachytávanie snímok, Alexis netúži po príliš jednoduchom živote. Prišiel by tak o pocit výzvy? „Áno,“ súhlasí, „keď sa budem pod vodou cítiť príliš pohodlne, tak s tým prestanem. Už by som sa nemal čo naučiť. Každý jeden ponor pre mňa znamená príležitosť pochopiť prostredie a naučiť sa niečo nové po technickej stránke. Všetko sa tam neustále mení – svetelné podmienky, správanie zvierat, farba vody… A práve vďaka tomu ide zakaždým o výnimočný zážitok. Čoskoro si uvedomíte, že každý ponor je jedinečný.“
Pod hladinou sa ukrýva ďalší svet: môj svet, kde všetko vyzerá ako z rozprávky a vyráža vám dych.
