Bob Martin

Počas svojej tridsaťročnej kariéry Bob fotografoval všetky významné športové podujatia – od posledných pätnástich letných a zimných olympiád až po slonie pólo a konské dostihy na snehu. Od roku 1982 fotografuje tenisový turnaj Wimbledon a vďaka práci sa dostal do najvzdialenejších kútov sveta. Jeho fotografie boli publikované v množstve publikácií vrátane Sports Illustrated, Time, Newsweek, Life Magazine, Stern, Paris Match, Bunte, L’Équipe, The Sunday Times a The New York Times. Jeho práce získali viac ako 60 národných a medzinárodných ocenení. Je tiež trojnásobným víťazom uznávaného ocenenia British Sports Photographer of the Year. V roku 2015 vydal svoju oceňovanú knihu 1/1000th: The Sports Photography of Bob Martin (1/1000: športová fotografia Boba Martina), ktorá je vynikajúcou retrospektívou pokrývajúcou jeho 30 rokov na takmer každom hlavnom športovom podujatí. S Bobom sme sa nedávno stretli, aby sme sa porozprávali o fotografovaní a o tom, prečo prešiel od digitálnej zrkadlovky k bezzrkadlovým fotoaparátom od spoločnosti Sony.

Čo vás inšpirovalo stať sa profesionálnym športovým fotografom?

Vždy som bol športovým fanúšikom, hoci som nebol rozhodnutý stať sa športovým fotografom. Mojím snom bolo byť bežným fotografom a v škole som zostal úplne posadnutý tmavými komorami. Na vysokej škole som neustále fotografoval a postupne som začal pracovať ako fotožurnalista. Rád som cestoval a bolo pre mňa vzrušujúce vidieť o niekoľko dní svoje fotografie v novinách. Začal som dostávať príležitostné pracovné ponuky od fotoagentúr zameraných na šport, a týmto to všetko začalo.

Ako to robíte, že sú vaše fotografie stále aktuálne a strhujúce?

Môj dobrý americký priateľ Walter Iooss – možno najznámejší športový fotograf všetkých čias – mi raz pred pár rokmi povedal: „Stále musíš pretvárať sám seba, inak sa z teba stane dinosaurus.“ Nikdy som na to nezabudol a je to pravdivé aj dnes. Ako niekto, kto má rád noviny a tlačené snímky, s hrôzou hovorím, že noviny a časopisy zanikajú a fotografi, ktorí stále vychádzajú z týchto ideálov a ktorí sa nepohli vpred, sú dinosaurami. Nechcem znižovať nároky na svoju fotografiu, stále ju chcem dostať čo najďalej. Jediným spôsobom, ako udržať svoju prácu aktuálnou, je pozrieť sa na ňu nekonvenčne. Preto teraz toľko pracujem so športovými riadiacimi orgánmi a federáciami. Tieto sú stále ochotné dať rozpočty na kvalitné fotografie. Ja sa im snažím ponúknuť neustále niečo iné, čo sa vymyká fotografiám, ktoré bežne vidíte.

Znamená táto práca s riadiacimi orgánmi a federáciami, že nemáte možnosť fotografovať tak často, ako by ste chceli?

S postupujúcim vekom fotografujem menej ako predtým, no stále fotografujem na mnohých veľkých podujatiach, akými sú olympiáda alebo Wimbledon. Stále chodím aj na menšie podujatia. No namiesto toho, aby som bol v centre ich diania, skôr riadim proces a organizujem tímy fotografov. Úprimne, už mám za sebou tie časy, kedy som chcel v sychravé sobotné popoludnie sedieť za bránou. Pôsobíte aj ako konzultant Medzinárodného olympijského výboru. Čo to znamená? Môže ísť o tak priamočiaru vec, akou je navrhovanie najlepších postupov na organizovanie fotografov, alebo detailnú záležitosť, akou je radenie ohľadom veľkosti a umiestnenia loga, aby sa zaistila jeho najlepšia viditeľnosť na konečných snímkach. Pre olympiádu v Riu som pomáhal vyberať farby pre rozličné priestory. Napríklad pre plavecké podujatia pôvodne chceli použiť zelenú farebnú schému, pokým som nepoukázal na to, že jej odraz v modrej vode by nevyzeral úplne dobre.

Myslíte si, že fotografická technológia zmenila váš prístup k fotografovaniu športu?

Keď sa prvý raz objavilo automatické zaostrovanie, ľudia nepochybne hovorili, že pochová fotografovanie, pretože každý dokáže zachytiť ostrý obraz. Pre mňa to však bolo skvelé, pretože môj zrak vynikajúci nebol. Dnešné fotoaparáty sú také dobré v tom, čo robia, že fotografovanie športu je vďaka nim ešte lepšie. Namiesto toho, aby som sa musel obávať o to, či je moja snímka zaostrená, sa môžem viac sústrediť na kompozíciu, pozadie a osvetlenie. Je však dôležité mať na pamäti, že moderné fotoaparáty pre vás urobia mnohé, no musíte rozumieť základným princípom fotografovania a chápať, kedy pre sú vás určité funkcie využiteľné. Neprechovávam sentiment k výbave, ktorú používam. Ak pre mňa fotoaparát funguje ako nástroj, mám ho rád.

Čo rozhodlo o tom, že ste sa pre svoju prácu rozhodli zvážiť fotoaparáty Sony Alpha?

Aby som bol úprimný, pôvodne ma k nim pritiahlo tiché snímanie. Bolo pre mňa vzrušujúcou funkciou, pretože to znamenalo, že by som mohol snímať situácie, ktoré som predtým nemohol – napríklad na golfe, keď som pri finálnej dohrávky do 18-tej jamky a situácia si vyžaduje ticho. Prvým fotoaparátom, ktorý som vyskúšal, bol fotoaparát α7R II, ktorý mi umožnil vytvoriť snímky, aké som predtým nemohol urobiť. Musím priznať, že som nebol nadšený elektronickým hľadáčikom, pretože som bol zvyknutý na hľadáčik digitálnej zrkadlovky, no teraz je niečím, bez čoho by som nevedel existovať. Urobil veľký rozdiel v mojom pracovnom procese, keďže mám ukážku expozície predtým, než stlačím uzávierku. Teraz pre väčšinu snímok používam fotoaparát α9, ktorý skvele vyhovuje môjmu štýlu práce. Ako som už predtým spomínal, pozerám sa na svoj fotoaparát ako na nástroj a fotoaparát α9 je nástrojom, ktorý mi vyhovuje.