Krátko po tom, ako sa fotografie stretnutia matky a dcéry po odlúčení objavili na obálke a 28 stranách špeciálneho vydania časopisu Time venovaného projektu Za múrmi, Davide Monteleone dostal e-mail.
Písalo sa v ňom: „Prvýkrát vnímam migrantov z Južnej Ameriky ako skutočné osoby. Po dlhom pohľade na fotografie im asi začínam rozumieť.“ Nájdete lepší dôkaz sily dnešnej fotografie? Migrácia je koniec koncov príbehom nášho storočia, a preto fotožurnalistom neostáva nič iné, len na ňu reagovať, prinášať svoj pohľad a skúmať ju.
Cieľ príbehu týždenníka Time bol jasný – bojovať so zaužívaným pohľadom na migráciu. Spôsob, akým to Davide svojimi fotografiami dokázal, bol síce jednoduchý, ale účinný. Podstatou bolo zachytiť výrazné citlivé portréty, ktoré sa značne odlišovali od stereotypného vyobrazovania migrantov v médiách.
Davide nám prezradil, že zakaždým použil jednoduché biele pozadie, „vďaka čomu sa kontext stratil a prinútilo vás to sústrediť sa na samotné osoby. Zbavil som sa tak zaužívaných stereotypov, ktoré migráciu sprevádzajú, akými sú napríklad utrpenie, dlhé rady či tábory plné zúfalých ľudí. Týmto jednoduchým trikom dokážete zmeniť ich status. Zrazu sú to jednotlivci, skutoční ľudia, a už nie je také ľahké odkazovať na nich slovami ako príval, vlna, masa… Môžeme sa toho zbaviť.“
Síce už predtým pracoval s rôznymi fotoaparátmi, na zákazku pre Time však potreboval nový nástroj, a to z dobrého dôvodu.
„Používal som fotoaparát α7R III od spoločnosti Sony, čo bola pre mňa dosť zmena, ale čoskoro som si zvykol na jeho výhody. Pracovať s malým, ľahkým profesionálnym fotoaparátom bolo naozaj príjemné, najmä pri projekte Za múrmi, ktorý som musel dokončiť za 15 dní. Zatiaľ čo s veľkoformátovými fotoaparátmi sa bez statívu a svetiel nepohnete, model α7R III nám prácu značne urýchlil a zjednodušil, pretože stačilo na stenu zavesiť biele pozadie. Kvalita jeho fotografií je tiež výnimočná, skvele sa preto hodia do tlače alebo na veľké výtlačky. Ohromilo ma to,“ povedal Davide.
Spôsob Davidovej práce zmenila aj izolácia chrániaca fotoaparát α7R III pred vplyvmi počasia: „Keď sme fotografovali na hraniciach v Tijuane, spustil sa silný lejak, no prečkať sme ho nemohli, pretože nám zostávali už iba štyri dni. Som zvyknutý na staré fotoaparáty, pri ktorých ste sa obávali čo i len kvapky vody. S fotoaparátom α7R III však taký problém nemám. Ak by som fotografoval veľkoformátovým fotoaparátom, potreboval by som, aby mi niekto držal dáždnik. Teraz som si musel jedine sem-tam utrieť objektív. Vďaka tejto vymoženosti ste oveľa produktívnejší, a to som si mohol overiť aj za polárnym kruhom a na púšti.“
„Keď pracujete s fotoaparátom veľkým ako α7R III, snímané osoby sa cítia príjemnejšie. Navyše jeho rýchlosť je oslobodzujúca aj pre fotografov,“ doplnil Davide.
„Automatické zaostrovanie je také rýchle, že si ho ani nevšimnete. Môžete sa tak sústrediť na kompozíciu, rozprávať sa so snímanou osobou a na fotoaparát môžete pokojne zabudnúť.“ Ako je to so všetkými nástrojmi, „funguje dokonale práve vtedy, keď o ňom neviete.“
Nenápadným prvkom Davidovych snímok je ich pozadie, no práve vďaka nemu jeho portréty vyžarujú jednoduchosť štúdiových fotografií. Davide upresňuje: „Fotografujeme pri prirodzenom svetle. Pozadie jednoducho umiestníme smerom od slnka, do tieňa, vďaka čomu je svetlo mäkké.“ Pri manuálnom snímaní svoje zábery zakaždým trochu preexponuje, aby dosiahol čisté pozadie a dostal tak snímané objekty do popredia.
„Som zo školy tradičnej dokumentárnej fotografie, no mojím záujmom je umocniť zvedavosť, nielen predostrieť informácie. Najlepším príbehom nie je samotný záber, ale to, čo ho obklopuje a čo je za ním. Záber je len oknom do emócií.“
