Všetko, čo sa točí okolo hudby

Maaike Ronhaarová mala vždy vášeň pre hudbu a často chodila na koncerty a festivaly, ktoré ju, podľa jej vlastných slov, napĺňali skvelým pocitom. Čo si však neuvedomovala, pokým hudobníkov nezačala dokumentovať, bolo, koľko driny a času títo umelci do hudby investujú. „Práve túto oddanosť sa na svojich snímkach snažím zachytiť,“ hovorí.

Maaikine práce z oblasti hudobnej fotografie sa zameriavajú na vášeň a intimitu v zákulisí, ktoré možno nájsť len vtedy, keď kapelu nasledujete na turné. Nadšene hovorí, že byť na turné vám umožní stať sa súčasťou tímu a zapadnúť, čo je pre tvorbu snímok v jej štýle ideálne.

Na zachytávanie týchto momentov si vybrala fotoaparát α7R III spolu so spoľahlivým fotoaparátom α7S II, ktorý stále príležitostne používa na snímanie pri vysokej hodnote ISO pri slabom svetle a ktorý ju sprevádza už roky.

V sérii All That Moves Around Music (Všetko, čo sa točí okolo hudby) majú centrálne miesto Maaikine dokumentárne snímky umelcov. „Tento názov som zvolila, pretože som chcela zdôrazniť, že ide o viac než o umelca na javisku a že hudba zahŕňa viac, než si ľudia uvedomujú.

Zatiaľ čo niektorí sa zameriavajú na energiu a adrenalín na pódiu, pre Maaike sú najzaujímavejšie momenty, keď je kapela mimo pódia: „Vždy sa snažím zachytiť intímnejšie chvíle. Mám snímku, na ktorej Tyler Bryant opiera na pohovke s gitarou. Pred predstaveniami aj po nich má vždy v rukách gitaru a niečo si hrá alebo nahráva. Na tejto fotografii je duchom neprítomný a vo vlastnom svete. Je to naozaj intímny moment, keď je so svojimi myšlienkami. Pre mňa priam magický.

Ak chce Maaike zachytiť prirodzené snímky kapely, z ktorých sála intimita, musí na turné kapely zapadnúť. Hovorí, že pre fotografa je dôležité, aby bol neviditeľný. V momente, keď nastúpite do autobusu používanom počas turné, sa ocitáte v domácom prostredí kapely. „Vy ako osoba alebo fotograf nie ste podstatná, je to o kapele a vy sa musíte pokúsiť zapadnúť,“ vysvetľuje. Príkladom tohto je emotívny záber zachytávajúci Dennisa Duijnhouwera, ktorý na chodbe v zákulisí pred veľkým vystúpením chcel mať chvíľu len pre seba.

Keď sa povie kapela v zákulisí alebo v autobuse na turné, zvyčajne si predstavíme litre alkoholu a párty do neskorej noci, no Maaike vysvetľuje, že skutočnosť je pre väčšinu kapiel úplne iná. Hudobníci sú ľudia ako ostatní, sú pod stresom, bývajú vyčerpaní a chorí, no ako sa hovorí, šou musí pokračovať.

„Na jednej z mojich snímok je Tyler Bryant po predstavení, keď bol veľmi chorý a mal chrípku. Na vystúpenie sa nabudil, no po ňom nemal žiadnu energiu, doslova sa len zrútil na pohovku a bolo mu veľmi zle. Chcem ukázať ozajstnú ľudskú stránku a drinu, ktorú títo ľudia vynakladajú, aby boli ich šou pre ľudí, čo na ne prídu, výnimočné.“

Ako pri akomkoľvek inom type fotografií, aj pri dokumentárnych snímkach je kľúčové byť v správnom čase na správnom mieste. To znamená mať fotoaparát stále so sebou. Maaike nosí model α7R III od spoločnosti Sony, ktorý často používa s objektívom Zeiss 35 mm f/1,4. Spolu sú dostatočne ľahké a malé, takže ich možno vziať všade, a pritom ponúkajú tichú uzávierku umožňujúcu snímať diskrétne. Čo sa kvality záberov týka, snímač s veľkým 42,4-megapixelovým rozlíšením a širokým dynamickým rozsahom Maaike pri úprave snímok zabezpečuje dostatočnú flexibilitu.

Je zaujímavé, že Maaike nastavuje fotoaparát α7R III na čiernobiely režim. „Keď sa pozerám na čiernobielu snímku na obrazovke alebo v hľadáčiku, vynoria sa mi v hlave aj všetky predstavenia, ktoré som fotografovala, čiernobiele. Je vtipné, že keďže snímam vo formáte RAW, fotografie po prvý raz vidím farebné až pri úprave.“

„Farby ma niekedy prekvapia,“ hovorí, „no pokiaľ fotografii nedodávajú pridanú hodnotu, upravím ju v čiernobielej verzii.“ Pre Maaike čiernobiela fotografia vyjadruje veci lepšie než farebná. Vysvetľuje, že keď snímate farebne, farby snímku dopĺňajú. Ak však snímate čiernobielo, ide skôr o čistú energiu a emóciu daného momentu.

Zachytenie týchto momentov mimo svetiel na pódiu je pre Maaike dôležité. Dokumentárnu fotografiu, ako aj predstavenia sníma čiastočne aj preto, aby bol príbeh úplný.

„Živá hudba a dokumentárna fotografia sú dve odlišné veci s veľmi odlišným prístupom, no rada robím obe. Rada sledujem kapelu a celý proces. Ak fotografujete vystúpenia na pódiu aj dokumentárne snímky, môžete prerozprávať celý príbeh kapely a to je to, čo chcem robiť. Pokúšam sa umožniť ľuďom vidieť, aká je hudba pre umelca dôležitá, a dúfam, že prostredníctvom svojich snímok im môžem ukázať, čo znamená pre mňa a kapely, s ktorými pracujem.“