„Antarktída je úplne iný svet,“ hovorí filmár Maciek Jabłoński so všetkou úctou človeka, ktorý zažil poslednú veľkú pustatinu tejto planéty.
Stále je to drsné a nebezpečné prostredie, „dokonca aj po viac než 100 rokoch skúmania a s použitím moderných technológií na navigáciu a zaistenie bezpečnosti“. Riziká a krása Južného oceánu sú v jeho prvom dokumentárnom filme Selma – dobrodružstvá z konca sveta vykreslené s realizmom, ktorý vzbudzuje strach. Film rozpráva príbeh o expedícii poľskej plachetnice Selma a 11 členoch jej posádky počas plavby do Rossovho mora, najchladnejších a najjužnejších vôd sveta.
Spojením záznamu natočeného počas expedície na Rossovom mori a mnohých ďalších expedícií, ktoré plachetnica v tejto oblasti absolvovala, vytvoril Maciek videozáznam zachytávajúci nielen úspechy posádky, ale aj silu charakteru, ktorú si vyžaduje vedenie malej plachetnice vzrušujúcimi, no smrteľnými vodami. „Počas expedície v Rossovom mori som nebol členom posádky a v tom čase som ani nepoznal tím. Počul som však o tejto výzve od priateľa a ako režisér a kameraman som sa zúčastnil neskoršej Selminej plavby, ktorá sa konala počas antarktickej jari, aby som preniesol jej príbeh na plátno.“
Filmovanie na palube Selmy bolo presne také, ako by ste očakávali. Bolo miestami náročné, a to najmä preto, že Maciek bol zároveň jedným z členov posádky a mal „rovnaké povinnosti ako všetci na palube vrátane hliadkovania, kormidlovania a ďalších činností.“ Na to, aby spojil archívny záznam a doplnil videozáznam o ten svoj, musel vytvoriť náročné zábery. Bolo teda nevyhnutné, aby mal fotoaparáty vždy po ruke a mohol reagovať na príležitosť, ktorá sa naskytla. „S fotoaparátom som spával, chodil som s ním hliadkovať, ba dokonca som si ho bral aj na toaletu,“ smeje sa.
Členovia posádky mali striktné obmedzenia týkajúce sa množstva batožiny, ktoré si mohli vziať na palubu, takže malá a ľahká filmárska výbava bola nevyhnutnosťou.
„Takmer celý film bol natočený s vybavením od spoločnosti Sony,“ vysvetľuje Maciek. „Počas expedície v Rossovom mori v roku 2015 sa snímalo najmä s fotoaparátom PXW-X70, ktorý je vyváženou kombináciou kvality a mobility. Počas mojej plavby som striedal dve telá fotoaparátov Alpha 7 III a Alpha 7R III. Potreboval som fotoaparáty, ktoré dokážu snímať video aj fotografie a poskytujú filmársku kvalitu. Rad Alpha 7 od spoločnosti Sony je jediná výbava s formátom Full Frame, ktorá tieto veci prepája. Používal som aj fotoaparát FS5, ktorý bol mojím primárnym fotoaparátom na snímanie Selmy z pobrežia. Hoci však mám tento fotoaparát rád pre jeho kompaktnosť, srdcom projektu boli fotoaparáty Alpha 7.“
Okrem výhod snímača formátu Full Frame v malom kompaktnom tele sa Maciek pri tvorbe záznamu veľmi spoliehal aj na vnútornú stabilizáciu obrazu (IBIS) fotoaparátov radu Alpha. „Počas filmovania totiž nebol použitý žiaden externý stabilizátor. Takisto som mohol snímať vo formáte S-Log, dosiahnuť tak vyššiu kvalitu a nastaviť fotoaparát na režim 50p/100p, aby som neskôr počas úprav mohol pomerne voľne meniť počet snímok/s. Tieto fotoaparáty majú aj vynikajúci výkon batérie a pevnú konštrukciu s ochranou proti poveternostným vplyvom. Dokážu snímať aj v slabých svetelných podmienkach, a to takmer bez straty kvality. Majú teda všetko, čo nevyhnutne potrebujete na plavbu v týchto náročných vodách.“
Keďže zábery bolo potrebné vytvárať na palube Selmy, mimo nej, ale aj z vrcholu sťažňa, flexibilita fotoaparátov radu Alpha zaistila Maciekovi všetko, čo potreboval. „Teraz si myslím,“ hovorí, „že aj keby som si so sebou vzal veľký fotoaparát, nemohol by som ho použiť. Verte, že keď ste na konci sveta a mrazivá voda špliecha na palubu, sústreďujete sa na iné veci než na ovládanie veľkého fotoaparátu. Mojím najväčším problémom pri snímaní záberov na mori bolo bojovanie s vlastnostnými slabosťami ako morská choroba, nútenie sa do práce a sústredenie sa na záber. Niekedy to bolo naozaj ťažké.“
Selma je film, ktorý zachytáva najsilnejšie búrky v Drakovom prielive, počas ktorých posádka zápasila s obrovskými vlnami, aj krásny, no hrozivý pokoj trblietajúceho sa Rossovho šelfového ľadovca. „Bol to rozhodne film natočený počas najnáročnejších podmienok,“ hovorí Maciek. „Pre mňa bol aj prvým stretnutím s Antarktídou, a keby mi ho nedokázala pomôcť vytvoriť aj moja výbava, pravdepodobne by som sa tam ani nevydával. Skúmanie Antarktídy by v dnešných dňoch malo byť jednoduchšie, pretože máme modernú navigáciu a dobre vybavené plachetnice. No nezávisí to len od technologického pokroku. Najslabším a najsilnejším článkom bol a zostáva človek. Ako hovorí jeden z členov posádky na konci filmu, expedície do Rossovho mora preukazujú, že ak niečo naozaj chcete, môžete to dosiahnuť. Bez ohľadu na to, kto ste.“
