Ak sa Davida Bastianoniho spýtate, čo je tajomstvom vzniku inšpiratívnych svadobných fotografií jeho štúdia s dôrazom na príbeh, odpovie vám jednoducho: „Vzťahy.“ Nejde len o budovanie spojení s klientmi na základe dôvery a kreativity, ale aj skutočnosť, že sa na ne môže spoľahnúť, pokiaľ ide o jeho tím a výbavu. Podľa neho je práve toto kľúčom k bezchybným a elegantným snímkam. „Pri svadobnej fotografii,“ tvrdí s úsmevom, „nikdy netancujete sami.“

„My sa snažíme spájať dôležité body svadobného príbehu s čistou estetickou krásou,“ vysvetľuje David. „Ukazujeme eleganciu detailov v dokonalej harmónii s emóciami svadobného dňa. Každý sa musí pred fotoaparátom cítiť očarujúco a pohodlne, a tak pre nich robíme všetko, čo sa len dá. Majú síce vysoké očakávania, no my našim párom vytvárame tie najkrajšie spomienky. Ukazujeme im pravdivú tvár ich lásky.“

Na to, aby vzťahy pretrvali, treba lásku a úctu, čo je obzvlášť zrejmé z jedného nedávneho projektu, pri ktorom mal David so svojou štúdiovou partnerkou Alessiou Franco za úlohu znova zdokumentovať šťastné chvíle jedného klienta. „V roku 2022 sme mu fotili svadbu v Opéra Garnier v Paríži,“ spomína David, „a o dva roky nato jej výročie, ktoré sa konalo v Louvri, Versailles a v ďalších oblastiach francúzskej metropoly. Svadba bola veľmi dramatická a emocionálna, zatiaľ čo výročie bolo nenútené, uvoľnené a veselé.“

„Pre fotografov je súčasťou vzťahu aj práca na svadbách a akciách, ktoré sa konajú na takýchto úžasných miestach,“ hovorí. „Nezabúdajte na to, že klient sa rozhodol pre oslavu práve na týchto miestach, takže ich musíte brať skoro ako samotných hostí. Aj ony patria k príbehu a dotvárajú atmosféru celého dňa, preto ich musí byť vidno.“

„Lenže miesta ako Opéra Garnier sú skutočným darčekom aj pre fotografov,“ pokračuje. „Pracovať s niečím takým pri kompozícii snímky je hotový sen – architekt vám daroval priestor a svetlo, ktoré tvoria dokonalé podmienky pre emocionálne chvíle plné radosti, ako napríklad tanec alebo oslava.“

Ďalší vzťah, na ktorý sa David pri práci na svadbách spolieha, je medzi čiernobielymi a farebnými zábermi. „99 % času fotíme farebne,“ vysvetľuje, „ale rozhodnutie nasnímať tieto udalosti čiernobielo bolo rovnako praktické, ako aj dramatické. V Opéra Garnier bolo veľa farebných prvkov, preto sme sa rozhodli snímky zjednodušiť použitím čiernobieleho spektra, aby sa diváci mohli zamerať na emócie bez rušivých vplyvov.“

V spojení s nádhernými lokalitami týmto spôsobom vzniká nadčasový dojem, o ktorý sa Davidove štúdio podľa jeho vlastných slov práve snaží. „Chceme, aby naše snímky pôsobili okamžite ikonicky, ale zároveň aj po rokoch sviežo. Trvalé a nadčasové fotografie sú pre nás zásadné a dôvodom sú aj ohniskové vzdialenosti a objektívy, ktoré používame.“

„Najdôležitejšími spomedzi týchto objektívov boli dokumentárne klasiky ako FE 24 mm f/1,4 GM, ktorý je ako stvorený na širšie zábery zahŕňajúce veľkolepú architektúru,“ hovorí David, „a potom modely FE 35 mm f/1,4 GM a FE 50 mm f/1,2 GM, ktorých verná a prirodzená kresba vyvoláva autentické spomienky. Používali sme však aj transfokačné objektívy FE 24 – 70 mm f/2,8 GM II a FE 24 – 105 mm f/4 G OSS. Oba sú všestranné, ostré a prenosné, čo je na svadbách a oslavách ideálne.“

Hoci sme za tých niekoľko dní použili viac rôznych objektívov, všetky boli namontované na telách fotoaparátov Sony Alpha 7 IV. „To, že všetci pri práci používame rovnaké fotoaparáty, je taktiež základom šťastného vzťahu,“ vysvetľuje. „Ak napríklad nastane problém… povedzme, že mi niekto obleje fotoaparát a ten sa pokazí, nemusím panikáriť. Skrátka si vezmem iné telo od môjho asistenta. Všetky tlačidlá a ponuky sú nastavené rovnako, takže ich môžeme zamieňať bez mihnutia oka. Výrazové prostriedky budú stále moje, pretože tento nástroj je taký prispôsobiteľný.“

Podobne ako mnoho ďalších aktívnych fotografov, aj David chváli neuveriteľné automatické zaostrovanie fotoaparátu Alpha 7 IV s detekciou očí, najmä pri práci s ultrarýchlymi objektívmi ako FE 50 mm f/1,2 GM. „Vždy je rovnako úžasný,“ hovorí, „a medzi tisíckami záberov je možno hŕstka takých, ktoré nie sú dokonale zaostrené. Nič netreba kalibrovať ani sa nad tým zamýšľať.“

Davidov vzťah k svadobnej fotografii pretrval celé desaťročia, no stále ho dokáže prekvapiť svojou intenzitou. „Po každom obrade som plný adrenalínu a radosti,“ dodáva na záver, „ale keď sa vám podarí nadviazať s ľuďmi puto a oni si vás znova pozvú do života, je to obzvlášť veľký kompliment. Svadby na miestach ako Opéra Garnier sú tiež mimoriadne vzrušujúce. Pri spomienke na ne si pomyslíte: ‚Páni, fotiť tam svadbu bol naozajstný úspech.‘ A uvedomujete si, že je to viac než len práca – je to vaše celoživotné dielo.“