„Fotografovanie krajiny sa odvíja od svetla a to najdramatickejšie a najzvláštnejšie získate, keď sa odovzdáte počasiu,“ hovorí islandský fotograf Páll Stefánsson. V priebehu rokov sa s premenlivým islandským počasím zžil. Zrejme viac než tisícky fotografov, ktorí každoročne cestujú do jeho domoviny.
„Je zaujímavé, že keď je zlé počasie, môžete ísť na najfotografovanejšie miesta Islandu a iného fotografa tam neuvidíte. Ak však prídete počas najsilnejšieho poludňajšieho svetla, uvidíte ich tam stovky, všetkých pripravených odfotografovať ten istý záber v tom istom svetle. Mám chuť povedať im: ‚Prosím, prosím, vráťte sa zajtra. Zajtra má byť škaredo.‘, no mysleli by si, že som blázon.“
Počasie a svetlo sa na Islande dokážu rýchlo meniť, no Páll to neberie ako prekážku. Nadchýna ho to. Premenlivé počasie a svetlo mu poskytujú neustále sa meniaci pohľad na krajinu, ktorú má pred sebou a ktorou sa potom môže inšpirovať: „Záber, ktorý sa chystám zachytiť, si nikdy neplánujem, pretože snímky si ma jednoducho nájdu. Pri fotografovaní krajiny obmedzovanie neprichádza do úvahy, lebo svetlo je najdôležitejším faktorom. Som neustále v pohybe. Chodím pešo, na túry, autom a vždy som v strehu. Keď zbadám zaujímavú scénu, musím zastaviť.
Podľa Pálla má tiež veľký vplyv na jeho fotografie dĺžka islandských dní. „Dni strávené fotografovaním vonku vedia byť počas leta dlhé, pretože vždy niečo zbadáte a svetlo býva zaujímavé. Do decembra už však denné svetlo trvá len tri hodiny. Je to naozaj výzva, keď musím cestovať 500 km a na zhotovenie záberov mám len obmedzený čas.“
Hoci Páll na fotografovanie krajiny využíva fotoaparát α7R III od spoločnosti Sony, spôsob, akým ho používa, v značnej miere vychádza z jeho 30 rokov snímania na film, a to najmä pomocou fotoaparátu stredného formátu.
„Takmer nikdy sa nepozerám na fotoaparát. Snímam takmer tak, ako na film. Na tvorbu záberov s vysokým dynamickým rozsahom nikdy používam stupňovanie. Takisto nesnímam veľa fotografií. Prvá snímka v mojej nedávno vydanej knihe bola prvou a jedinou, ktorú som urobil. Vedel som, že mám presne tú, ktorú potrebujem, tak prečo by som teda robil inú kompozíciu?“
Všetky fotografie v Pállovej najnovšej knihe o islandskej krajine vznikli v priebehu dva a pol roka. Ide o prístup, ktorý si osvojil, aby bola jeho práca aktuálna: „Nerád sa pozerám späť. Myslím, že pre fotografov je dôležité vytvárať a vidieť nové, odlišné veci. Rád hľadím dopredu a myslím si, že ako fotograf sa stále zlepšujem.“
„Nikdy v živote som nepoužil transfokačný objektív. 95 % svojich fotografií vytváram len za pomoci troch ohniskových vzdialeností: 35 mm, 50 mm a 85 mm. Myslím, že keď svoje vybavenie obmedzíte na niekoľko objektívov, budete mať lepšie fotografické oko a budete prirodzene vedieť, ktorý objektív použiť a aký prístup k scéne zaujať.“
Vysvetľuje, že všetky tri objektívy, ktoré používa, naplno využívajú snímač formátu Full Frame jeho fotoaparátu, a popisuje spôsob, akým mu aj pri použití minimálneho vybavenia umožňujú vytvárať množstvo rozličných záberov. „Tieto objektívy poskytujú kvalitu a rozostrenie, na ktoré som bol zvyknutý pri svojom fotoaparáte a objektívoch stredného formátu – a sú také dobré, že ich môžete používať od krajiny až po portréty. Môžem snímať portréty pri clone f/1,4 a docieliť skvelé rozostrenie pozadia a zároveň výrazne ostré oči alebo môžem snímať krajinu pri clone f/8 a mať zaostrené všetko od popredia až po pozadie. Ide o rovnaký objektív, no snímky majú iný vzhľad a atmosféru. Je to ako používať dva objektívy v jednom.“
Ďalším nástrojom v Pállovej taške je kompaktný fotoaparát RX1R II od spoločnosti Sony, ktorý podľa neho dodáva fotografiám novú dynamiku. „Mám rád svoje štvorcové snímky z čias, keď som snímal fotoaparátmi stredného formátu, takže keď som zbadal, že tento fotoaparát má režim štvorcových snímok, ohúrilo ma to. Rád tvorím snímky v štvorcovom formáte, čo síce nie je ľahké, no ak sa to urobí správne, stojí to za to.“
Tipy na uchvacujúce snímky krajiny