Raz mi niekto povedal, že snímanie portrétu si vyžaduje 80 % osobnosti a 20 % zručností. Možno to znie kruto, ale realita je taká, že na osobnosti fotografa naozaj záleží.
Takže kvalitu svojich portrétov môžete zvýšiť tým, že sa budete aktívne zaujímať o osoby, ktoré fotografujete. Že sa ich budete snažiť spoznať. Nepýtajte sa ich, aký mali víkend, ak vás odpoveď v skutočnosti nezaujíma. Pýtajte sa ich na prácu, priateľov, rodinu. Keď im kladiem tieto otázky, pozerám sa im do tváre, aby som videla, ako sa tvária – ľahko zistím, keď sa usmievajú pre fotoaparát a keď sa usmievajú od pravej radosti.
Keď sa rozhodujem, aký portrét chcem zachytiť, potrebujem si vytvoriť kontext. Je pre mňa naozaj dôležité vedieť, koho fotografujem a prečo ho fotografujem. Vďaka tomu si viem utvoriť predstavu, v akom štýle portrét zachytím a ako ho osvetlím. Ľudia často hovoria, že sú nervózni alebo že sa boja, pretože nie sú fotogenickí. Často tak popíšu svoje črty, ktoré sa im veľmi nepáčia. Aj vďaka tomuto viem, ako ich osvetlím a z akého uhla budem fotografovať.
Na vytváranie kompozície fotografií používam obrazovku fotoaparátu α7R III od spoločnosti Sony. Pri používaní hľadáčika mám tvár nalepenú na fotoaparáte, čo medzi mnou a snímaným objektom vytvára prekážku. Keď však používam obrazovku, objekt moju tvár zreteľne vidí, takže keď sa s ním rozprávam, nevzniká medzi nami pocit neosobnosti. Vidí, ako sa tvárim, čo je veľmi dôležité, keďže ako ľudia sme naprogramovaní zrkadliť výraz druhej osoby. Takže namiesto toho, aby som snímanej osobe povedala, nech sa usmieva, radšej poviem niečo zábavné a začnem sa usmievať sama, na čo zareaguje. Vďaka tomu je jej úsmev prirodzenejší a ja môžem pokojne stlačiť spúšť.
Osvetlenie je pre moje portréty kľúčové. Ľudia mi často prezradia, z ktorého uhla sa fotia radšej a kde majú jazvy alebo vrásky, ktoré nechcú ukázať. Podľa mňa však ide o črty, ktoré im pridávajú osobnosť a ktoré by som rada vyzdvihla. Veď tváre ľudí rozprávajú svoj vlastný príbeh.
Keďže je každý človek jedinečný, nemám výbavu, ktorú by som pravidelne používala. Tiež sa snažím objekt osvetliť čo najjednoduchšie. Sem-tam pri nejakých snímkach použijem šesť rôznych zdrojov svetla, no jedny z mojich najobľúbenejších portrétov som zachytila pri jednom zdroji svetla, ktoré umožňuje zvýrazniť výhradne tvár snímanej osoby.
Potom už záleží len na osobe, ktorú fotografujem. Väčšinou používam objektív 85 mm f/1,4 G Master od spoločnosti Sony a clonu nezvyknem nastaviť pod f/2,8, keďže nepotrebujem rozmazať pozadie. Objektív sníma neuveriteľne ostro a ja sa len musím rozhodnúť, akú veľkú časť snímky chcem mať zaostrenú a aké intenzívne spojenie chcem vytvoriť medzi očami objektu a divákom. Ak chcem zachytiť všetky detaily účesu alebo oblečenia objektu, snímam pri menšej clone, ako napríklad f/8, f/11, prípadne f/16.
Poslednou technickou funkciou, vďaka ktorej vyzerajú moje fotografie dobre a ktorá mi pomáha vytvoriť puto so snímaným objektom, je funkcia automatického zaostrovania na oči. Umožňuje mi pohybovať sa okolo objektu bez obáv, pretože fotoaparát zakaždým presne zaostrí na oči. Teraz si takmer nedokážem vybrať zo všetkých tých záberov, lebo všetky snímky sú neuveriteľne ostré – táto funkcia dokonca funguje aj pri ľuďoch s okuliarmi. Najskôr som si myslela, že ide len o nejaký reklamný trik a že to nebude naozaj fungovať, no musím priznať, že ju používam neustále. A pokiaľ ide o ostatné funkcie fotoaparátu, aj tie mi pomáhajú zachytiť tie najlepšie portréty.
