Čím som starší, tým väčší rešpekt vo mne fotografia vzbudzuje. No naučil som sa tiež porozumieť svojim limitom. Stále sa snažím rozpovedať prostredníctvom svojich snímok príbehy, nesnažím sa však už len dokumentovať alebo poskytovať dôkazy o tom, ako svet vyzerá. Teraz viem, že pravda fotografa je relatívna, no fotoaparát je dobrým nástrojom na ukázanie otvoreného pohľadu na to, o čom je život. Keď sa pozeráme na rovnaké zábery a rovnaké príbehy, ktoré sú mnohokrát zobrazované na fotografiách, v televízii alebo vo filmoch, tak zaujímavé na nich nie je to, čo zobrazujú, ale to, ako odlišne to dokázali zobraziť.

Moje najnovšie zábery pochádzajú z výletu do oblasti v Keni, ktorá ešte nebola vo veľkej miere zasiahnutá turizmom a moderným západným spôsobom života. Chcel som vidieť ľudí, ktorí sa pokúšajú prežiť bez mobilných telefónov, medicíny alebo čohokoľvek, čo bolo vynájdené za posledných 50 rokov. Snímky nie sú príbehom, no zbierkou fotografií a ako vždy dúfam, že nejaká snímka ľudí prekvapí. Fotografia, ktorá nerezonuje alebo nevyprovokuje k premýšľaniu, je len prázdnym rámom.

Používanie farieb

Keď sa pozerám na svoje snímky z Kene, vidím, že som fotografoval skutočných ľudí, ktorí robili skutočné veci. Chcel som vytvoriť snímky, ktoré by sa maximálne blížili k tomu, čo som v tej chvíli zažíval. Mojím cieľom je dostať sa k tejto vízii tak blízko, ako sa len dá, a to s využitím ohniskovej vzdialenosti a farieb. Čiernobiela fotografia má napríklad abstraktný charakter. Má neuveriteľnú emocionálnu silu a ja ju považujem za elegantnejšiu. Na druhej strane farebná fotografia sa vo väčšine prípadov ťažko používa na dosiahnutie expresívneho výsledku, preto mnoho fotografov svoje snímky štylizuje, aby ľudí nadchlo.

Výbava

Keď chcem zrealizovať svoju víziu, snažím sa, aby bolo počas fotografovania všetko čo najjednoduchšie. Väčšinou fotografujem s fotoaparátom α7R III od spoločnosti Sony a používam objektív FE 24 – 70 mm f/2,8 GM. Je to kombinácia, ktorá mi umožňuje veľmi rýchlo zaostriť a zachytiť požadovaný moment. Keď pracujem, zväčša chcem snímať z veľmi krátkej vzdialenosti od objektu. Mám na objektíve špeciálnu bodku, ktorá predstavuje približne 35 mm ohniskovú vzdialenosť. Ja sa snažím čo najčastejšie snímať z tejto vzdialenosti.

História fotografie prekvapuje tým, koľko snímok bolo vytvorených len s dvoma objektívmi s pevnou ohniskovou vzdialenosťou. Ide o ohniskovú vzdialenosť 50 mm, ktorá je pravdepodobne najpútavejšia, no môže sa ťažko používať, a ohniskovú vzdialenosť 35 mm. Dlhšie ohniskové vzdialenosti dávajú pocit voyeurizmu, pretože prinášajú odstup od objektu, ktorý je len predmetom alebo hercom na pódiu.

Prečo majú fotografi tak radi ohniskové vzdialenosti 35 mm a 50 mm? Podľa mňa preto, že majú blízko k ľudskému zornému poľu. V prípade ohniskovej vzdialenosti 24 mm alebo 28 mm môžete mať pred očami veľmi nudnú situáciu. No keď sa pozriete cez hľadáčik, môžete sa na veci pozrieť inak, pretože váš mozog bude vidieť niečo iné ako to, čo videl prostredníctvom očí. Ak používate objektívy 35 mm a 50 mm a scéna pred vami je fádna, bude taká, aj keď sa na ňu pozriete cez hľadáčik. V prípade ohniskovej vzdialenosti 50 mm ide o to, že vás to musí očariť. Musíte vidieť niečo uchvacujúce, aby ste stlačili spúšť.

Jednoduchosť je kľúčom

Vždy veľmi starostlivo premýšľam nad zábermi, ktoré sa chystám urobiť. Preto nepoužívam sériové snímanie. Myslím si, že by sme mali byť viac ľudia, pokiaľ ide o spôsob snímania. Preto vždy zhotovím len jednu snímku naraz. Vždy, keď stlačím spúšť, musím vedieť, prečo som to urobil, musí na to byť dôvod. Musím byť uchvátený alebo prekvapený.

Dosiahnutie dokonalosti pre mňa predstavuje výzvu v zmysle redukovania. Chcem redukovať snímku na tie najzákladnejšie prvky a súčasne vystihnúť význam. Je to v kontraste s komerčným svetom, ktorého zábery sú štylizované, objekty rozmiestnené v rámci snímky a farby vylepšené za hranicu reality. Chcem v rámci svojich snímok dosiahnuť stav, v ktorom z fotografie nemožno nič odobrať. Toto platí aj pre farby. Chcem, aby boli farby také dokonalé a reálne, že všetko je jasné aj vtedy, keď je moja myseľ ospalá. Chcem sa pozrieť na fotografiu a porozumieť jej v zlomku sekundy.

Ak chcete vytvoriť skvelú fotografiu, musíte vytvoriť niečo, čoho súčasťou je tajomstvo alebo metafora. Ak vytvoríte niečo zahŕňajúce tajomstvo, dodáte tomu väčšiu hodnotu. A toto platí aj pre fotografovanie. Najlepšie snímky sú tie, ktoré sa dotknú našej predstavivosti, vyvolajú otázky, nútia nás hľadať odpovede. Ak všetko dostanete ako na dlani a nemusíte nič urobiť, nebude to na vás mať žiaden väčší vplyv.